Akú formu telo pri tanci vytvára? Ako sa tvar mení a čo je hlavným prvkom, ktorý ovplyvňuje priebeh zmeny? Čím je zmena tvaru tela motivovaná? To sú otázky, ktoré si pokladám, keď konečne vymyslím názov tohto článku (ktorý som mimochodom neskôr ešte 3-krát zmenila 🙂 ).

© Sarah Weiss

Na úvod by som podotkla, že inšpiráciou k zamysleniu sa a k formovaniu tohto príspevku je tvorba  Rudolfa Labana, tanečného teoretika pôvodom z Bratislavy.  Laban hlásal teóriu, že pre výtvarníka je výzva vytvoriť dielo, ktoré reprezentuje pohyb a pre tanečníka je zase výzvou aby jeho pohyb mal tvar, bol čitateľný, zapamätal si priestorové sekvencie, rytmus, kvalitu pohybu a iné.

Človek disponuje anatomickou štruktúrou a stavbou tela, ktorá určuje jeho pohybový rozsah. Určite ste si všimli, že pri pohyboch  existujú  „hranice“ pohyblivosti kĺbov  a tie určujú aké môžu byť smery pohybu,  samotný rozsah pohybu a čo je ten „materiál“, s ktorým môžeme tvar tanca „stavať“.  Laban v súvislosti s architektúrou tela a možného rozsahu našich kĺbov vytvoril priestorovú teóriu pohybu.  Inak povedané graficky popísal všetky možné roviny, smery a rozsahy jednotlivých segmentov tela človeka. (Obr.1)

Obr.1.  Priestorová teória pohybu podľa Rudolfa Labana

Keď sa zamyslíme, ľudské telo má oproti zvieraciemu obrovskú škálu vyjadrovacích potenciálov. Ako tento pohyb rozvíjať  a ako tieto možnosti využiť  je jednou z vecí, ktorou sa my tanečníci a taneční pedagógovia  neustále zaoberáme. Laban vytvoril systém analýzy pohybu umožňujúcu pozorovať, popísať a zaznamenať všetky formy pohybu ľudského tela na základe štyroch hlavných komponentov (BODY, EFFORT, SHAPE, SPACE). V  Tab. 1. ich vidíme a z čoho konkrétne pri analýze komponentov Laban vychádzal.

BODY (telo)
organizácia pohybu
EFFORT (nasadenie sily)
dynamika pohybu
SHAPE (tvar) SPACE (priestor)
vzťah tela k priestoru
 

1, ktorá časť tela pohyb začína

 

1, nasadenie Flow („free“ vs.  viazané)

 

1, zmeny tvaru: reflexné pohyby, telo smeruje k určitému miestu, telo sa dostáva do aktívneho vzťahu k prostrediu

 

1, 3D, trajektórie, línie

2, ako pohyb pokračuje – časti tela a ich vzájomná náväznosť 2, nasadenie tiaže – vzťah telesnej masy a gravitácie (silný, dôrazný pohyb vs. jemný) 2, kvality tvaru: tvar otvorený, rastúci, naťahuje sa, zatvára, zmenšuje, ohýba sa, tvary vo vzťahu k rovinám a iné 2, kinesféra  – priestor okolo človeka, jeho možnosti rozsahu pohybu z miesta na základe pohyblivosti kĺbov

 

3, časti tela, ktoré sa na pohybe podieľajú a ovplyvňujú iné časti 3, nasadenie vzťahu k priestoru, pozornosť priestora (priama, jeden smer a zámer vs. nepriama, pozornosť zameraná na viac smerov 3, smerovanie pohybu

Tab.1. Systém analýzy pohybu podľa Labana

Keď sa zamyslím nad jeho analýzou pohybu, vidím obrovskú inšpiráciu v tanečných pohyboch. Taktiež vnímam rôznorodú škálu pre tvorbu a chápanie svojho tanečného vyjadrovania. Samozrejme v Labanovej analýze pohybu ide čisto o pohybovú stránku. Znamená to, že keď sa k tomu pridá rytmizácia pohybu, stvárnenie hudby ako dôležitého komponentu v tanci, vieme strašne rozmanito komunikovať  (wow58900). Pri predstave  na všetky fyzické možnosti od rozsahu kĺbov, možností opory, cez uhlové zrýchlenie pri otáčaní, orientáciu vo všetkých rovinách a kombinovanie rôznych segmentov tela mi  vychádza, že som absolútny začiatočník v tanci a v pohybovej stránke vo vzťahu k priestoru. Využívam minimum z  „tanečných cestičiek“. Vlastne skoro nič.

Tvar tanca neodmysliteľne súvisí aj s naším „obalom“ (oblečenie, vlasy, robustnosť, držanie tela a iné). Spomínané prvky  sú  určite súčasťou „vizuálu“ tanečníka, či už na mieste alebo v pohybe. Napr. voľné, „padavé“ oblečenie dokáže pohyb predĺžiť aj zväčšiť, niečo dokáže aj zakryť  a dokáže to priniesť úplne inú esenciu či už psychicky pre samotného tanečníka alebo fyzicky pre „oko“. Rôzne tvary oblečenia s pohybmi vzbudzujú iný dojem z tanca. Je to priam tanečná architektúra, ktorá využíva 3D priestor pre kreatívne vyjadrenie. Tanečná architektúra je zo sekundy na sekundy iná, takže by som to pomenovala skôr unikátnou „prestavbou“. 🙂

© Barbara Kollárová

Tvary tanca  a ľudský  pohyb je obmedzený našim vnímaním. Vyberáme si silné momenty a nedokážeme presne  popísať u tanečníkov aké tvary formovali a ako sa ich tvary menili v čase. Vidíme viac menej tanec ako  celok, komplexne, ale zároveň nie úplne celistvo. Pamätáme si len určité momenty z priestorového vyjadrenia tanečníkov. Ide nám totiž pri vnímaní tanečníka o viac ako len o priestor… ale ide nám aj o  esenciu, emócie, muzikalitu, techniku a neodmysliteľnú osobnosť tanečníka.

 

Tip na tanečné, tréningové cvičenia s priestorom a tvarom (Chilli)

1. cvičenie

2D  výkres je podlaha. „Nakresli“ prostredníctvom nôh  určitý obrazec (využívaj slide-y, kroky, poskoky a iné).

Napríklad predlohou môže byť tento ornament.

 

 

 

 

Skúšaj kreatívne s pohybom  opísať niečo priestorovo konkrétne. Potom skús vo vzduchu obrazec opísať inými časťami tela (pažami, rukami, trupom a i.) Jednoduchšia varianta je napríklad tvar srdca, svoje meno a iné.

2. cvičenie

3D je všetko 🙂 . Zober si  1 krok napríklad: Running man. Skús ho tancovať vo všetkých možných rovinách (otáčaj sa, ľahni si), dĺžkach. Potom trup nechaj statický a nohy skúšaj kombinovať  v rôznych  smeroch výškach, pohybuj sa s Running manom 🙂  a tak ďalej a tak ďalej.

 

Na záver pre  vizuializáciu, tanec má svoj tvar:

 

Prajem Vám neustálu inšpiráciu v pohybovom vyjadrovaní.