Skôr než sa dostaneme k samotnému článku, pokladám za dôležité objasniť dôvody, ktoré ma motivovali k písaniu. DIERA je miesto, ktoré výrazne ovplyvnilo fungovanie street-dancu v Bratislave. Poskytovalo domov zárodkom mnohých projektov, ktoré teraz ovplyvňujú dianie na slovenskej tanečnej scéne (Spicylicious, Mondance, Neytiri,…) a zároveň všetkým, ktorí chceli tancovať. Bez rozdielu. Ďaľej existuje generácia tanečníkov, ktorá v DIERE nikdy nebola a nevie čo to je. Nakoniec, existuje generácia tanečníkov, ktorá v DIERE bola, ale aj tak nevie čo to je. Ja teda patrím k poslednej skupine.

Z DIERY sa 6 rokov po jej vzniku stalo niečo legendárne, obostreté tajomstvom. Ľudia vedeli, že je, no nevedeli kde je. Ľudia si dokázali k DIERE priradiť určitú skupinu ľudí, no neboli si úplne istí, čo tam robia. Povesť sa šírila len ústne, nikdy neexistovala Facebook-ová fanpage alebo skupina, do ktorej sa mohli ľudia ľubovoľne pridávať. Doteraz je to tak.

Cieľom tohto článku je teda prerozprávať príbeh tohto pivničného priestoru z perspektívy samotných „obyvateľov”. Všetky informácie, ktoré Vám poskytnem sú vstrebané priamo zo zdroja, konkrétne najmä od Moniky (@monnush), Otca Mirca (@otec_mirec), Chilli (@chilli_girl) a Gorkyho (@gorky_sf1) a do istej miery aj od ostatných členov. Príbeh DIERY sa končí katastrofou – vytopením „Veľkej Diery”. Samozrejme, predtým ako sa dostaneme tam, musíme sa vrátiť úplne na začiatok. Ešte pred zrod.

„To bolo obdobie podobné ako teraz, že boli nejaké tanečné školy ale nebolo v nich priestor trénovať extra.”

Všetko sa to začalo v SDA, v ktorej sa skupina tanečníkov, rozhodla, že chcú viac. Títo ľudia boli Otec Mirec, Beshiu, Gorky, Monika, Petra Alma, Dando, Zitron, Sarah a Piggo. Ich riešením bolo nájsť nový priestor, kde by mohli tancovať navyše bez časového obmedzenia, kedy budú chcieť. Miesto našli rovnako, ako sa to robí teraz – pomocou sociálnej siete. Piggovi sa na Facebook-ový status ozval týpek, ktorý mal firmu s názvom PARTYMAKER. On vlastnil pomerne rozľahlý pivničný priestor v trojposchodovej budove na Rajskej ulici pri TESCU. Bolo to vlastne 5 miestností. Tri boli prerobené: v jednej mal sklad, v druhej mal office a v tretej hrával s kamošmi poker. Ďaľšia bola v pôvodnom, pivničnom, stave, so všetkým, čo k tomu patrí. PARTYMAKER skupinke povedal, že ak si ju prerobia bude im ju za stovku mesačne prenajímať. Je jasné, že ponuku prijali.

Začali vypratávať 1. 6. 2011 a celkové prerábanie trvalo zhruba pol roka.

„Holými rukami, baby aj chalani, sme to nasťahovali do Gorkyho auta a odviezli k Avionu na skládku. Toľko triesok, klincov a prachu som odvtedy nezažila.”

„Tak sme sa do toho dali ale to bola vážna prerábka. Najprv sme vysekali všetky tie drevá, sekerami a páčidlami a to bola sranda celkom. Lenže tam bol betón, ktorý bol úplne spráchnivený a to nebolo, že rovný betón ale ako oranisko betónu.”

Názov DIERA vznikol už vtedy, keď sa zrazu uprostred budúcej sály objavila obrovská „bazénová” diera. Po zbíjaní a následnom betónovaní cez pivničné okienko sa miestnosť konečne začal formovať. Otec Sarah, ktorý pomohol s týmito najťažšími časťami práce potom postavil steny zo sadrokartónu a  úplne prvá DIERA bola prakticky pripravená na používanie. Fyzicky sa o jej vznik pričinili ešte do veľkej miery Gorky a Piggo.

Vtedajšia zostava Diery bola 10 ľudí:

Monika, Beshiu, Petra Alma, Zitron, Sarah, Gorky, Piggo, Otec Mirec, Fero Haar, Dando.

Od toho momentu tam začala skupina fungovať, a aj keď sa to spočiatku zdalo byť plné potenciálu, zápal začal pomaly vyprchávať a s prvými problémami prišli aj prvé odchody.  Potom sa PARTYMAKER rozhodol definitívne opustiť celý priestor. Obyvateľov diery postavil pred hotovú vec: buď sa zbalia a opustia priestor, ktorý ich stál toľko úsilia alebo si budú prenajímať všetky miestnosti. Už vtedy zmenšená zostava Diery by teda musela platiť skoro 5 krát viac ako predtým. Piggo sa však rozhodol, že sa to oplatí a tak sa DIERA iba rok po jej vzniku zväčšila o ďaľšie 4 miestnosti. Po prerábke niektorých miestností sa DIERA dostala do podoby, ktorá bola známa väčšine ľudí: Veľká Diera, Malá Diera, jednu miestnosť mal Piggo, jednu miestnosť mal Miloš (ktorý sa medzitým pridružil) a v jednej miestnosti sa to striedalo ako na páse.

„Juraj, bubeník, bol v jednej miestností a on strašne hulil. Bol šialený, mal maniodepresie. Zatváral sa do miestnosti na dva tri dni a iba bolo cítiť trávu. Nakoniec sme ho vyhodili lebo sa tam raz zavrel a nevedel vyjsť – zhulil sa a mal nejakú mániu. Museli preňho prísť rodišia z Liptovského Mikuláša. Celé si to odtrpel Miloš, ktorý tam bol pomerne často.”

„Rozhodli sme sa, že menšiu (Malú Dieru) prerobenú miestnosť necháme mladším. To boli napríklad Denda, Paprčka, Luki, Maťka  a ďaľších asi 8 ľudí.”

Prvá fáza existencie Diery sa končí odchodom Pigga, jednej z kľúčových osobností jej histórie, do Švédska. DIERA bola vtedy prepísaná na zvyšných obyvateľov, ktorí ju od toho momentu spravovali. S akými problémami sa stretli, aký bol život v tomto priestore, ale aj to, čo všetko v DIERE vzniklo, sa dozviete v ďalšej časti.