Každý tanečník sa v živote stretol s mnohými názormi na tanec. Naše tanečné životy obohacujú aj ľudia, ktorí k tancu nemajú skoro žiadny vzťah. Podľa môjho prieskumu sú pohľady na tanec buď negatívne, alebo veľmi pozitívne. Častokrát sa stretávame s obdivom a pochopením od ľudí, ktorí nás rešpektujú alebo majú aspoň minimálnu spojitosť s umením. Na druhej strane sú aj takí, ktorí tanec nevedia pochopiť a pripisujú ho k nezmyselným pohybom, či k rôznym záchvatom. Niekedy im stačí vysvetliť o čo ide a v zlomku sekundy zmenia svoj názor. Pre nás tanečníkov je pomerne jednoduché opísať tanec, zmysel tanca, pocity pri tanci. No je to také jednoduché aj pre netanečníkov? Dokážu vidieť a pocítiť čo tanečníci vyjadrujú?

© Barbara Kollárová

Preto som sa opýtal pár respondentov, rôznych povolaní a s rozličnými záľubami, ako vnímajú tanec. Najčastejšie ho vidia ako spôsob vyjadrovania našich pocitov a emócií pomocou tela v súlade s hudbou. Tanec vnímajú ako umenie, ale aj ako šport. Všimli si tiež napríklad, že tanec je ako druh umenia na Slovensku málo podporovaný. Vybral som vyjadrenia, ktoré ma najviac oslovili. 

Nech sa páči.

„Nepovažujem sa za tanečníka, ale vidieť, ako dokáže spleť pohybov povedať tak veľa o pocitoch, nálade či dokonca samotnej kultúre človeka je priam neuveriteľné. Tanec existuje už tak dlho ako samotné ľudstvo a jeho posolstvo je tu do dnes. Samozrejme, svet je veľký, s miliónmi ľudí rôznej farby pleti, vierovyznania či jazyka. Avšak ak príde reč na tanec, všetky rozdiely odrazu vymiznú. Ako som spomínal, tanec tu bol už veľmi dávno a každý národ prišiel s osobitým štýlom, ktorým sa odlišoval od ostatných. Prešli už dekády a tanec tu stále je! Stretávame sa s ním dennodenne, no národy už nerozdeľuje, naopak spája ešte viac. Jednotlivé štýly sa miešajú a vytvárajú ešte očarujúcejšie formácie. Preto mi na záver ostáva už len povedať, že môžeme iba ďakovať za to, že tu tanec bol, je a ešte dlho bude.“

„Tanečníkov považujem za jedinečných umelcov, pretože nie každý je rodený sa hýbať v rytme hudby, rovnako ako keď sa nie každý môže stať spevákom, či hercom. Pre mňa je tanec harmónia tela, duše a parketu.“

„Tanec považujem za niečo úžasné a jedinečné. Tanec je zrkadlom nášho vnútra. Či už nacvičené choreografie alebo voľné a improvizované pohyby, to všetko má v sebe neopísateľné čaro. Myslím si, že tanec ľuďom prináša nielen obdivuhodnú kondičku, ale takisto možnosť spoznať skvelých ľudí, priateľov a spriaznené duše. A to všetko len vďaka pohybom tela, hudbe a uvoľnenej mysli.“

© Barbara Kollárová

„Tanec je pre mňa veľmi zaujímavý a zvláštny druh „umenia.“ V úvodzovkách preto, lebo ja by som to skôr nazval športom. Tento druh umenia mi je úplne cudzí, možno aj preto, lebo som tanečné nemehlo, ale vo svojom okolí poznám mnoho tanečníkov. No ak mám pravdu povedať, nikdy ma tanec nezaujímal. Prišlo mi to ako nezmyselné hádzanie rúk a nôh do vzduchu bez hlbšej myšlienky (hip-hop). Aj napriek tomu si myslím, že by sa tancu malo dostať viac pozornosti.“

„Tanec je našou súčasťou od nepamäti a znamená pre mňa spojenie umeleckého a neverbálneho prejavu s cielenou kontrolou pohybového aparátu. Hudba je súčasťou tanečného prejavu. Nie je nič krajšie, ako vidieť tanečníka splynúť so zvukom a „uletieť“ si. Do určitého veku bol pre mňa tanec súčasť zábavy a prejavom radosti. Spoznať mladých ľudí, ktorí žijú tancom, bolo úžasné, no vidieť ich tréningové zapálenie pre vec, bolo a je obdivuhodné. Tréningový proces, ako taký, je neodmysliteľnou súčasťou vzdelávania a rozvoja každého tanečníka. Najdôležitejším aspektom v tomto procese je tréner, ktorý by mal odovzdávať všetky svoje skills a pomôcť pri výbere cesty každému svojmu zverencovi. Nakoľko je tanec pohybovou aktivitou, ktorá má nášmu telu prinášať len benefity, mal by byť prepletený viacerými smermi. Tak ako sa tréningový proces v športe sa nezaobíde bez základných kondičných, regeneračných, psychologických a ďalších zložiek, tak ani tanec nie je výnimkou. Nakoľko je mobilita základom k úspechu, nemalo by sa zabúdať na rešpektovanie stabilných častí tela. No tu sa dostávame do rozporu medzi tancom ako umením a tancom ako športom. Všetkým tanečníkom, ktorí si nevedia predstaviť život bez tanca, by som odporúčal, aby vnímali tanec ako spojenie umenia a športu a zaradili do svojho tréningového procesu prvky, ktoré podporia zdravie ich pohybového aparátu a udržia ho vo forme po každej stránke. Každopádne by mal byť cieľ jasný, užívať si každý pohyb.“

„Napriek faktu, že k hudbe mám ako k druhu umenia najbližšie som nikdy nevedel tancovať a uvoľniť sa pri tom. Napriek tomu som si nevytvoril žiaden odpor alebo zlý vzťah k tancu, práve naopak. Veľmi rád sa pozerám na ľudí, ktorí cítia hudbu a vedia ju prepojiť s pohybom a pripadá mi to ako úžasná harmónia. Samozrejme je cítiť, kto ho nosí v srdci a kto chodí tancovať lebo je to „in“. Keď pri cestovaní vidím pouličných umelcov, často sa mi stane, že pri tanečníkoch strávim najviac času aj keď majú pripravenú 10 minútovú show. Pozriem si ju kľudne aj štyrikrát, pretože ma to fascinuje a vyvoláva to vo mne radosť a pocit voľnosti. V kútiku duše možno aj trošku závidím, samozrejme v dobrom. Teším sa na ďalšie stretnutia s tancom, pretože dokáže ulahodiť mojim očiam aj srdcu. “

„Tanec je podľa mňa spása ľudstva. Pretože spája ľudí. Každý počúva hudbu, no a ak to je tá, ktorú má naozaj rád tak ho nenechá sedieť na stoličke. Milujeme hudbu, nájdeme ju všade. Zvuk sa odrazí od nástrojov a  reprákov do ucha a zrazu sa vlníš do rytmu (alebo aj mimo), nevieš prestať. Cítiš sa fajn! Motýle v bruchu, udieraš prstami, klepeš nohou, nechceš už počúvať rozhovory, nechceš sa už zamýšľať nad tým čo povedať. Každý sa uvoľní, všetci sa vlnia, nechce sa im už rozprávať, veď rozprávali celý deň v práci, doma, v škole, obchode. A zrazu sa môžu smiať bez slov, bez vtipu, sú stopercentne uvoľnení, free. Všetci tancujú. Sú šťastní, že tancujú a dávajú von vnútornú energiu, pocit tým najpríjemnejším spôsobom aký existuje, tancom. A najlepšie je, že si hudbu môžu vybrať. Každý čo má rád, podľa nálady podľa pocitu. Typ, žáner, tempo hudby dokonca priestor. Veď nie každý sme tanečník a dokážeme tancovať na čokoľvek, kdekoľvek. Ale ak vidíš človeka na tom správnom mieste s ľuďmi, ktorých má rád, s hudbou, ktorú miluje ver, že určite tancuje! Každý má svoj štýl a niekto vyzerá naozaj komicky pri vlastnom štýle tanca, ale nakoniec tým ľudí baví. A hlavne! Jeho to baví! Čo pre mňa znamená tanec ? Tanec je šťastie! Lebo ak si smutný, nahnevaný, odutý, tancovať nebudeš. A ak ťa niekto presvedčí, a ty začneš, tak všetko zlé pomaly odchádza a ty sa bavíš! A si šťastný .“

© Barbara Kollárová

„Ako športovec som tvrdil, že je to umenie a doteraz si myslím, že to nemá nič spoločné so športom, pretože v športe ide o výsledok. Pri tanci je to skôr subjektívne, každému sa môže páčiť niečo iné a každý má iný pohľad na daný tanec. Osobne k tancu nemám veľmi dobrý vzťah, podľa mňa je to len poskakovanie do rytmu hudby. Výnimkou sú spoločenské tance, ktoré musia dodržiavať určité zásady. No na druhej strane chápem, že niektorí ľudia to berú ako formu uvoľnenia, predaju emócií a oddychu od všetkého. Takisto je to forma zábavy na rôznych akciách a pod. čo je veľké plus, pretože ľudia sú viac sami sebou.“

„Tanec vnímam ako kombináciu umenia a športu. Myslím si, že je to náročná fyzická aktivita, v ktorej treba vnímať hudbu, rytmus, atď. Tanečníci musia mať veľký cit pre rytmus, aby zapadli do hudby. Tak ako je veľmi príjemné pozerať sa na skvelých tanečníkov, tak aj z toho „bolia“ oči, ak to proste nevieš. Takže si myslím, že s tým sa človek musí narodiť, musí mať určitý talent, tak ako to je aj v športe. A potom to už treba iba vypilovať k dokonalosti. Veľmi sa mi to páči. Je to určitá forma umenia, s ktorou sa dá zapôsobiť na spoločnosť. Niektorí tanečníci sú aj poslovia dobrej energie. V skratke tanec hodnotím veľmi pozitívne a verím, že tanečníci budú čo najviac tancovať a rozdávať dobrú energiu na svoje publikum.“

„Asi ako každý človek, obdivujem ľudí, ktorí dokážu niečo, čo ja nie. Tanec je jedna z nich. Keď sa pozerám na tanečné vystúpenie, necítim emóciu alebo náladu, no na druhej strane, vidím hodiny, dni, týždne, roky práce, ktoré boli potrebné na prípravu kvalitného predstavenia. Na tanečníkoch sa mi páči , že vytvárajú a sú súčasťou komunity. Samozrejme, že je v komunite aj rivalita medzi súpermi alebo súperiacimi skupinami. Avšak páči sa mi, keď náhodou vidím video z tanečnej súťaže, kde všetci povzbudzujú toho, čo práve tancuje. To sa nevidí všade. Zdá sa mi, že tanečníci majú medzi sebou pevné a úprimné vzťahy, ktoré sa dajú prirovnať k vzťahom v rodine.“

S niektorými výpoveďami v predošlých názoroch sa nie všetci stotožníme. No pre všeobecný rozhľad je dobré, aby sme poznali vyjadrenia na tanec aj od netanečníkov, pretože sa s nimi stretávame celý život. Niekedy nás nahnevajú a inokedy príjemne potešia. Tvorenie umenia je subjektívna záležitosť rovnako ako názor naň. Tanec bol od počiatkov súčasťou sveta, či už rešpektovaný alebo nie, pre niečo tu je.


Viktor Kuzl – Instagram

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk