Keď sa Vás niekto opýta, aký tanečný film ste videli, mnohí z nás si v hlave veľmi rýchlo spomenú na klasiky ako Step Up, Honey alebo Hriešny tanec či Flashdance, a mohla by som vymenovávať ďalej. Dnes sa však chcem venovať inej šálke kávy a to viac artovejšej kinematografii pre náročnejšie, cinefilné publikum. Zvolila som preto dielo s názvom Climax. Dôležité je na úvod poznamenať, že film nie je vhodný pre slabé povahy. 

Gaspar Noé 

Film mal premiéru v roku 2018 na prestížnom filmovom festivale v Cannes v nezávislej sekcii Directors’ Fortnight. Stal sa veľkým prekvapením a získal najmä kladné hodnotenie. Zároveň bol vystavený kritike za to, že bol príliš násilný alebo že divákovi bolo predostreté dielo s absentujúcou príbehovosťou. Žánrovo sa  radí medzi horor, drámu a zároveň tanečný film. Každopádne sa zaradil aj medzi jeden z najlepších počinov, pôvodom argentínskeho režiséra Gaspara Noé-ho, ktorý so svojou rodinou ako dieťa migroval do Francúzska a je známy svojim špecifickým provokatívnym, surovým, bizarným, surrealistickým a depresívnym filmárskym štýlom. Jeho diela sú inšpirované tvorcami ako Stanley Kubrick alebo Dario Argento, ku ktorému je často prirovnávaný. 

Climax sa Vám prihovára, Climax graduje, Climax vrcholí, Climax Vás dostane. Všetkých Vás dostane. A o tom to celé vlastne je. Skupina najlepších tanečníkov ukončuje náročný tréning pred prichádzajúcim turné po USA spoločnou party. Dej filmu sa dá rozložiť do troch rovín. Nazvime si ich pracovne ako rovina spoznávania, rovina triezva a rovina omámená. Z tanečného hľadiska nás bude zaujímať najmä rovina druhá. V prvej rovine sa nám pomocou kastingového záznamu predstavia tanečníci, ktorých budeme vo filme vidieť, ide o  skupinu približne 30-tich performerov. V druhej rovine nám predstavujú  tanečnú show, na ktorej pracovali a ich pohľady na kolegov tanečníkov. Tretia rovina sa zvrhne do drogovej nočnej mory. 

Poďme sa však venovať samotnému tancu, a teda pracovne nazvanej druhej rovine filmu – triezvej, ktorá začína bravúrnou, približne 5-minútovou tanečnou show. O aký štýl tanca tu vlastne ide? Keď som sa na show pozerala prvýkrát hovorím si, že je to pekná zmeska štýlov ako je Vogue, Krump, Hip-hop a Tecktonik. Avšak po hlbšej analýze a rešerši som zistila, že sa pozerám na Electro dance. Tento štýl sa veľmi zložito popisuje a vysvetľuje. Nutnosťou je vedieť, že Electro dance môže mať označenie aj Milky Way alebo Tecktonik. Je to štýl, nielen tanečný, ale aj módny, ktorý sa zrodil na predmestiach Paríža, kde sa nachádzala stredná, rasovo biela, trieda obyvateľstva. Stal sa hitom vo Francúzsku i vo väčšine frankofónnej Afriky.  Je založený na vyššie spomínaných tanečných štýloch, ale nie je nimi zároveň obmedzovaný. Charakteristické je primárne využívanie horných končatín, ktoré pracujú rýchlo, presne a energicky. Tancuje sa na electro house hudbu akou je aj hlavná skladba filmu Cerrone – Supernature, ale aj na disco hudbu, pre ktorú je príznačný napríklad aj Waacking. Film sa neobišiel ani bez piesne z roku 1987 od skupiny MARRS – Pump Up The Volume

Väčšina tanečníkov v tomto filme sú neherci. To znamená, že nemali predošlé skúsenosti s hraním. Jednou z výnimiek je herečka a známa tanečníčka Sofia Boutella. Vystupovala s hviezdami ako Michael Jackson, Madonna, Rihanna, Chris Brown či Ne-Yo. Hrala taktiež vo viacerých Hollywoodskych filmoch, patrí medzi ne napríklad StreetDance 2, prvá aj druhá časť filmu Kingsman, Atomic Blonde či Star Track: Do neznáma. Práve pre jej hereckú minulosť sa režisér rozhodol, aby nás dejom sprevádzala ako hlavná postava, pretože okrem tanečného vystúpenia vo filme boli scény improvizované samotnými hercami-nehercami.  Určovali si, ako sa budú hýbať, čo budú robiť a hovoriť.  Mali sa jednoducho vcítiť do postavy človeka, ktorý sa zdrogoval. Dokonca, si mohli vybrať ako sa budú volať postavy, ktoré stvárňujú. Tanečníci tak mali nádherný priestor individuálne sa vyjadriť a pracovať bez striktného scenára s experimentálnym pohybom. Bolo im dovolené konať a vyjadrovať sa tak ako to v danom momente cítili. Práve pre tento fakt vnímam, že film môže tanečne a pohybovo inšpirovať každého jedného performera. Tak smelo do pozerania, pravdaže, iba ak ste pripravení na hodnú dávku surovosti.