Článok je druhou edíciou tohto typu, kde sa zaujímam o to aký majú tanečníci vzťah k  vzdelávaniu v určitých oblastiach tanca a ich života. Článok sprostredkúva názory šiestich tanečníkov, ktorí na základe odpovedí zdieľajú svoje osobné a cenné skúsenosti. Ďakujem Sjuzke, Kufe, Ferovi, Ginger, Kapimu a Lus Priecelovej za spoluprácu a za inšpiratívne  vyjadrenia.

.

Čo ťa v súčasnej dobe inšpiruje a posúva v tanci? 

Sjuzka (tanečníčka z Martina, mladá a žhavá krv na slovenskej battle-scéne):
„Tréning je cesta, práve ten ma najviac posúva. Či už je to tréning tanca alebo športový tréning, taktiež aj strečing. Posúva a motivuje ma aj to keď vidím, že to ide pre mňa správnym smerom a tanec ma baví každým dňom viacej. Momentálne ma veľmi inšpiruje ukrajinská tanečná scéna a ich energia na battloch. Samozrejme je pre mňa inšpiráciou kultúra hip hopu, ale aj iných štýlov, hudba, voľnosť, všetko čo vnímam/cítim a samozrejme veľa slovenských a zahraničných tanečníkov.“

.

Aký je pre teba ideálny model vzťahu učiteľ – žiak v tanci?

Kufa (tanečníčka s obrovským feelingom, trénerka,  lektorka, choreografka pôsobiaca v Brne, reprezentuje Art Women crew):
„Vzťah učiteľ a žiak je zaujímavá otázka a musím sa priznať, že sama niekedy dosť premýšľam, kde by mala byť tá správna hranica. V tomto prípade, keď nie som učiteľkou v škole ako takej, ale učím určité zručnosti v záľube, ktorú si študenti vybrali sami, by sa mal podľa mňa vzťah medzi učiteľom a žiakom v tanci od školy líšiť. Podľa môjho názoru by mal byť ideál niekde medzi prvotnou podobou vzťahu detí a rodičov a hlavne priateľstvom. To znamená byť si blízky so študentmi, vyvolať v nich pocit bezpečia, dať im možnosť zdôveriť sa mi s akýmkoľvek problémom, vzájomne si dôverovať a byť k sebe úprimní. Samozrejme by stále mal byť vo vzťahu prítomný rešpekt a pokora. Veľmi rada trávim čas so svojimi študentmi aj mimo lekcie, napríklad keď si urobíme posedenie u nás doma, niekde vonku, alebo keď po tanečnej party ideme ku mne domov spať. Vzťah tak dostáva iný rozmer, ale stále si v ňom udržujeme ten prirodzený odstup, že si nemôžeme dovoliť všetko. Za tie roky čo učím prišlo aj pár sklamaní, ale vždy omnoho viac prevažuje radosť a dobrý pocit. Však všetci sme len ľudia a chyby robia všetci i ja. Dúfam, že som pre svojich študentov, či už tých čo som učila alebo stále učím nejakým spôsobom pozitívny prínos do ich života. (:“

.

Ako seba a svoje telo vzdelávaš v súčasnosti?

Fero (freestyle tanečník, tréner a milovník pohybu z Moravy, reprezentuje Zoo Clan crew a Art Factory):
„Tanec formou freestylu a jamu 3x do týždňa,1x týždenne tanečný tréning formou drilu konceptov a techník; 2x mesačne battle (cz/sk/zahraničie), samozrejme podľa možností. Ďalej je to každodenná rutina posilňovania, hrazda, gymnastické kruhy, Tai Chi a Kung fu. Dvakrát do týždňa čítam knihy v oblasti duševného rozvoja. Taktiež meditujem a strečujem podľa potreby. Určite spomeniem aj „research“ (výskum) pohybu a životných situácií – objavujem, pozorujem, vyhodnocujem a následne aplikujem a modifikujem. Sledujem aj dokumenty o Hip Hope a jeho kultúre a vzdelávam sa i počúvaním hudby…Niekedy sa však opustím, vykašlem sa na všetko a dám si pauzu.“

Ginger

Ako využívaš „online“ priestor v rámci vzdelávania ostatných? 

Ginger (tanečníčka, performerka, lektorka „Femme fusion“ pôsobiaca v Prahe,  autorka viacerých umeleckých projektov):
„Napriek tomu, že som generáciou tanečníka, ktorý vyrastal za časov, kedy sa nenatáčala každá tanečná lekcia a nezdieľali sa choreografie verejne v takej miere na sociálnych sieťach, tak som po krátkom období pochybností pochopila, že je to proste budúcnosť tanca. Tanečný lektor dokáže „online“ osloviť niekoľkonásobne väčšie množstvo tanečníkov či fanúšikov tanca než „offline“ na tanečnej sále. Verím ale, že nič celkom nenahradí ľudskosť živého fyzického kontaktu lektor/tréner – tanečník. Každopádne internetové platformy vnímam pozitívne ako užitočné nástroje vďaka ktorým, môžem ja ako tanečník a lektor ďalej vykonávať svoju prácu, učiť, vyjadrovať sa a byť v kontakte nielen s tanečníkmi, s ktorými sa už poznám, ale mám možnosť získať si nových. Robí to tanec dostupnejším širšej verejnosti a z toho mám radosť. Teraz počas karantény je „online“ svet nevyhnutným priestorom, kam sa musíme (možno dočasne) presunúť. Nedá mi dodať, že my ako tanečníci nesmieme zabúdať na svoju cenu a mali by sme nájsť spôsob ako čiastočne, ak nie úplne, nás môžu ľudia za našu činnosť finančne podporiť.“

.

Kto alebo čo ťa inšpirovalo (ovplyvnilo) najviac v rámci vzdelávania sa v tanci?

Kapi (tanečník, tréner, lektor, choreograf a zakladateľ BDSkrew Spišská Nová Ves):
„Najviac ma ovplyvnili moji rodičia svojou podporou a priestorom, ktorý mi dali na vzdelávanie sa v tanci a moja sestra, ktorá ma naučila prvé kroky. Moje vzdelávanie na začiatku ovplyvnila Nika Lehocká, s ktorou som prakticky vybudoval prvé poschodia mňa ako človeka aj ako tanečníka a s ktorou som zažil i prvé úspechy. Neskôr a doteraz ma ovplyvňuje a mega inšpiruje family z BDS Academy, moji najbližší v BDSkrew, chalani Macej, Čuckoo, Casper a z choreografického hľadiska ma najviac inšpirovali Nataša Cápová a Krbať. Ja som veľmi pocitovo založený človek. Vždy v daných chvíľach ma najviac ovplyvňovali ľudia a deti, ktorých a ktoré mám najradšej. Keď som mal ťažšie obdobie, tak som sa vzdelával viac a tancoval menej a keď som bol šťastný vzdelával som sa menej a tancoval viac (neviem či to pochopíte správne). Medzi tým všetkým ma ovplyvnila najmä moja povaha a chuť vyskúšať a naučiť sa všetko, kde sa dá hýbať, či už je to umenie, alebo šport. Nekonečnú inšpiráciu som sa vždy snažil hľadať v hudbe, prírode, v básničkách a celkovo v pohybe a to tiež išlo vždy „ruka v ruke“. Na techniku som nikdy nebol, ani keď som to študoval na strednej, ani pri trápení sa v technike tanca, ale určite sa na mňa niečo „nalepilo“. Celý môj život ma ovplyvňujú a inšpirujú moje životné situácie a hlavne ľudia a živly okolo mňa a verím, že som im to aspoň trošilinku vrátil späť.“

Lus Priecelová

Čo ťa lákalo, aby si sa šla vzdelávať na zahraničnú tanečnú školu Trinity Laban v Londýne?

Lus Priecelová (tanečníčka z Bratislavy, bývalá členka Moving Souls, študentka contemporary dance na Trinity Laban v Londýne):
„Musím sa priznať, že v období, kedy som sa rozhodla ísť študovať som nemala ani tušenie o Rudolfovi Labanovi a o jeho teóriách. Vedela som ale, že chcem za tancom vycestovať a to konkrétne do Londýna, nakoľko to bolo a dodnes je pre mňa mesto s najväčšou koncentráciou nesmierne inšpirujúcich ľudí v rámci smeru, akým sa chcem uberať. V tomto období práve na Trinity Laban študovala moja kamarátka, taktiež slovenská tanečníčka Paulína Šmatláková. S jej pomocou som si našla rôzne školy, ktoré ma zaujali a stalo sa, že ma prijali a ja som sa rozhodla isť práve na Laban.  Vôbec netvrdím, že tanečníkovi  je „formálne“ vzdelanie alebo titul potrebný, ja som ale chcela moje vedomosti obohatiť o techniku, ktorú som mala v tom čase minimálnu. Koniec koncov mi táto škola dala ešte viac ako po pohybovej stránke to ako vnímať umenie, naučiť sa mať na veci kritické oko a nekonečné spektrum konceptov a teórií, ktoré si odtiaľ odnesiem so sebou ďalej do môjho tanca (napr. pozrite na YT: William Forsythe Improvisation Technologies). Dnes ako už tretiačka v poslednom bakalárskom ročníku musím povedať, že rozhodnutie vycestovať za tancom nemôžem odporúčať viac. Nie iba čo sa týka tanečného rozvoja, ale aj osobnostného čo sa potom všetko pretaví naspäť a ukáže v pohybe.“