Už skôr som vám priniesol výpovede netanečníkov, ktorí sa vyjadrili k tomu, ako vnímajú tanec. V mojich článkoch si zachovám koncept tanečník vs netanečník, kde netanečníci rôznych povolaní a s rozličnými záľubami vyjadria ich názor, opíšu ich predstavy na určitú tému. Súčasťou článkov sú aj tvrdenia od tanečníkov. Ich úlohou bude čitateľovi priblížiť ako to v skutočnosti funguje, znegovať alebo potvrdiť výpovede netanečníkov.

© Barbara Kollárová

Všetci sme sa v živote stretli s názormi na naše zamestnanie spojené s tancom. Väčšina predstav bolo priveľmi ružových, no na druhej strane sa našli aj reálne predstavy.Pravda je niekedy dosť prekvapujúca. Každopádne téma práca tanečníka môže vyvolať poriadnu debatu,diskusiu.Pár tvrdení som vybral a uvidíme či vyvolajú debatu u vás doma, v kaviarni alebo na internete.

Nech sa páči.

„Tanec ako zamestnanie beriem rovnako ako herectvo či hudbu. Je to forma umenia. Forma prejavu. Poznám pesničky, ktoré som spoznal a zamiloval si vďaka tancu v klipe (Cashmere Cat – FOR YOURS EYES ONLY, Kaytrandov Lite spot, asi všetko od Jungle a veeeľa ďalších). Netuším ako to funguje, keď sa chce človek živiť tancom. Predstavujem si, že kontakty a známosti, čo si tanečník vytvoril na súťažiach a v komunite sú dosť potrebné, rovnako ako to, ako sa zviditeľnil. Tak isto si to predstavujem aj pri tom, keď sa chce človek živiť hudbou. V mojej hlave je tancovanie ako povolanie veľmi podobné ako živiť sa hudbou. Neviem či tanečníci majú svojich agentov, ktorí ich bookujú alebo si to riešia sami, len si predstavujem, že uživiť sa tým je podobného charakteru. Tanečník to má možno o to ťažšie, že hudbu počúva každý ale tanec už nezaujíma každého. Trochu škoda.“

„Myslím, že hlavný účel práce tanečníka je naučiť “netanečníka” základné kroky a postupne tie kroky zapracovať do hudby, aby sa aj úplné tanečné drevo nemuselo hanbiť na spoločenskej akcii zdvihnúť zo stoličky a trocha sa predviesť. Myslím si, že tanečníci na Slovensku sú hodnotení skôr svojím potešením a odreagovaním, ako nejakou finančnou čiastkou. Popravde, neviem či by sa dalo na Slovensku uživiť tancom, skôr nie. Zamestnávateľ očakáva od svojho zamestnanca (tanečníka) najmä to, čo som napísal na začiatku. Minimálne naučiť základným pohybom, krokom a hlavne, aby bol trpezlivý. O podpore od štátu neviem, skôr si myslím že finančne pomáhajú sponzori a mestá, Cvč a pod.“

„Pre mňa je účel, úlohou tanečníka pozdvihnutie a zveľaďovanie našej kultúry, reprezentácia samého seba a krajiny. Pre krajinu je veľmi pozitívne ak sa môže prezentovať kultúrou vo svete. Okrem už spomenutých účelov, tanečníci prinášajú ľuďom aj radosť. Tanec je niečo, čo vyvoláva v človeku pocit šťastia keď sa na neho pozerajú. Práca tanečníka taktiež dokazuje ľuďom aký je pohyb dôležitý a zdravý a pripomína nám, že tanec je super. Čo sa týka hodnotenia tanečníkov, celkovo si myslím, že na Slovensku je veľmi ťažké sa uživiť umeleckým remeslom. Netvrdím, že sa to nedá. Určite sa to dá napríklad ak sa vypracujete na lektora, alebo si založíte tanečnú školu. Musí to byť náročné pracovať na plný úväzok ako tanečník ak je podpora od štátu minimálna, možno v rámci využívania grantov.“

© Barbara Kollárová

„V prvom rade im na jednej strane závidím ich povolanie, lebo robia naozaj to, čo ich odmala baví a napĺňa, čo je asi princípom šťastia človeka v živote, lebo chodiť každodenne do práce s nenávisťou a nechuťou je ubíjajúce. Na druhej strane, určite nie je ľahké byť v neustálom pohybe deň čo deň a treba myslieť aj na to, že mladí nebudeme navždy a aj telo do istej miery starne. O hodnotení a požiadavkách na tanečníka si nedovolím nič povedať, keďže do toho ani prinajmenšom nevidím a podporu či už od štátu alebo podnikateľských subjektov pozorujem ako isté formy sponzoringu a pomocí, ktoré občas na kultúrnych podujatiach registrujem.“

„Prácu tanečníka si predstavujem asi z niekoľkých rôznych uhlov pohľadu. Pre mňa bolo asi prvé čo som si spájal so zarábaním tancom trénerstvo. To mi už došlo aj ako mladšiemu, že tréneri majú za tréningy zaplatené. Myslím si však, že to určite robia ľudia z veľkej časti kvôli nadšeniu, pretože som sa stretol pri mojej práci s niekoľkými trénerkami tanca a všetky mali aj ďalšiu prácu. Taktiež si uvedomujem, že rôzni interpreti brávajú na svoje koncerty tanečníkov, či tanečníčky. Môj postreh je, že každý interpret má svoje obľúbené stálice. Ako ďalšia možnosť zárobku tanečníka mi napadajú ešte rôzne spolupráce so značkami napríklad oblečenia – teda točenie reklám a podobne. Čo sa týka hodnotenia tanečníkov na Slovensku, osobne o tom nemám veľmi predstavu, ale môj odhad je, že nejaké väčšie sumy sú skôr výnimkou ako pravidlom , možno pri tých známejších interpretoch, ktorí si tu môžu a chcú dovoliť. Skôr si myslím, že značky predávajúce produkty sa to snažia tlačiť aj na produkty zdarma a podobne ale možno je to len moja chybná intuícia. Nemám predstavu ako funguje taký pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a tanečníkom, ale keďže to má celé umelecký nádych, predstavujem si to ako viac pohodové a možno priateľskejšie ako niekde pri klasickom zamestnaní. Čo sa týka podpory tanečníkov od štátu, vzhľadom na súčasný stav našej krajiny sa domnievam, že nemajú na ružiach ustlané, aj keď by som sa rád mýlil. Mnoho vecí tu nie je zatiaľ dotiahnutých a myslím si, že takáto umelecká oblasť má ešte rezervy.“

A čo na túto tému napísali tanečníci ?

„Čo sa týka práce tanečníka záleží na tom, v akej sfére tento tanečník pracuje. Je veľký rozdiel, či daný tanečník pracuje v komerčnej sfére, divadle alebo si zarába ako lektor či porotca. V každom prípade si myslím, že na to, aby si tanečník tancom zarobil, musí často robiť taký tanec, ktorý ho možno až tak nenapĺňa. Samej sa mi veľa krát stalo, že tanec, na ktorom som najviac makala a ktorý bol pre mňa veľkou výzvou som robila zadarmo. Problémom podľa mňa je, že spoločnosť stále vníma tanec ako nejaký doplnok alebo backround. A práve kvôli tomu tancu až tak nerozumejú, lebo ho vidia iba v jeho jednoduchej forme ako backround pri spevákoch alebo oživenie v muzikáloch. V komerčnej sfére to vie dokonca zájsť do takých extrémov, že si z tanečníkov následne vedia spraviť aj zabávačov a hostesky. Finančne si myslím, že to tiež nie je jednoduché. Ak sa človek pozrie na individuálnu akciu, za ktorú je tanečník zaplatený, väčšinou to nebýva až taká katastrofa ale ak si preráta, koľko tanečník musí stráviť tréningami na danú performance a koľko vlastne musel a musí investovať do toho, aby nadobudol tie skills a udržal svoje telo aktívne, tak veľa krát sa plat tanečníka vie pohybovať okolo minimálnej mzdy. Aj keď podmienky pre slobodného umelca, tanečníka nie sú zo strany štátu zrovna najpriaznivejšie nastavené, existujú tu rôzne granty. Čiže keď sa človek naučí v daných veciach hýbať, vie si nájsť prostriedky na financovanie svojho tanca. Aj napriek tomu, že som situáciu opísala skôr negatívne, stále si myslím, že sme to z veľkej časti my, kto rozhoduje o našom postavení a ohodnotení tým, že nepôjdeme pod cenu, budeme vedieť objektívne ohodnotiť svoje zručnosti a nestotožníme sa s tým, že práca v umeleckej sfére znamená živorenie.“

© Dominik Szombath

„Každý tanečník má iné ciele, čo by chcel v tanci dosiahnuť a teda od toho závisí aj jeho pristupovanie k tancu. Keď sa bavíme o povolaní, tak sú určité faktory ku ktorým musí tanečník pristupovať zodpovedne ak sa chce živiť v tejto profesii, čo vo veľa prípadoch nie je až tak ľahká záležitosť. Určite sa musí držať v kondícii, čiže udržiavať svoje telo vitálne, obetovať čas tréningom, príprave na vystúpenia, predstavenia atď. Čiže svojmu sebarozvoju. Ďalej, ak tanečník jednotlivec, nespadá pod nejakú agentúru alebo podobnú organizáciu, musí určite myslieť na svoje promo a teda vyznať sa v základoch toho, ako sa odprezentovať, aby teda aj nejaký ten job dostal. Sebarealizácia a základné vzdelanie aj v týchto odvetviach mimo tanca je teda pre tanečníka tiež nevyhnutná súčasť a potreba. V prvom rade ide aj o to, ako sa vie tanečník ohodnotiť sám, čiže nejaká sebareflexia. Samozrejme často sa stáva, že výkony tanečníkov nie sú dostačujúco ohodnotené, ale určite záleží aj na samotnom tanečníkovi, ako sa k týmto veciam stavia, pretože si kladie určitú latku, pod ktorú nepôjde a niekedy ju dokonca môže určiť aj ostatným z brandže. Potom taktiež záleží aj na dohode so zamestnávateľom. Samozrejme máme aj pozitívne skúsenosti. Nároky na tanečníkov sú vysoké a častokrát nie sú vôbec ohodnotené tak, ako by sme si my tanečníci predstavovali. Dosť ide asi aj o to, že ľudia majú tanečníkov zaradených ako pridanú hodnotu pre ‘’hlavné vystúpenie’’ a preto neprikladajú takú váhu tomuto povolaniu, čiže ani adekvátne ohodnotenie, česť výnimkám. Podpora od štátu nie je taká, akú by sme si predstavovali, ako tanečníci/umelci, no mám pocit, že to riešime iba v našich kruhoch. Málo sa to dostáva do širšieho povedomia ľudí, ktorí sa nevenujú tancu, respektíve umeniu. Zaujíma ma názor spoločnosti na túto tému. Určite záleží aj na tom, ako sa vie Tanečník/Umelec obracať a ako vie využívať to, čo mu ponúkajú podmienky, ktoré tu máme, čiže ako vie využiť priestor v umení.“

„Ako to vyzerá v našom povolaní ? Tréning, tréning, bolesť svalov, plná galéria videí. V mojom ponímaní je to už viac práca choreografa a trénera resp. vedenie rozrastajúcej sa tanečnej skupiny, takže budem viac hodnotiť prácu z pohľadu trénera, učiteľa. Je to určitá zodpovednosť decká neustále obohacovať či už tanečne, ale aj duševne, byť ich učiteľ, psychológ a kamarát. Pohybovať sa v umení a mať prehľad či už v hudbe alebo v móde je pre mňa tiež dôležité, patrí to k image-u tanečníka a ak si tréner, choreograf a máš v tomto vkus myslím, že ti to pridáva na tvojom baličku, keďže pripravovať choreografie, vymýšľať kostýmy, vytvárať hudbu s Djs ide ruka v ruke a ukazuješ tým tvoj pohľad. Je to tvoja vizitka. Ďalej je tam komunikácia s rodičmi, ktorá vie byť niekedy náročnejšia ako s deťmi a štipka diplomacie nikdy nezaškodí. Ale v podstate ak sú deti spokojné, sú aj rodičia spokojní. Práca s deťmi je veľmi pestrá, no veľa sa učím aj za pochodu. Myslím, že veľakrát v tomto nepomôžu žiadne poučky, musíš byť nato človek a vedieť upútať pozornosť či už majú 5 rokov alebo 15. Keď sa to podarí je to vzájomná láska. Medzi tanečníkom a zamestnávateľom vidím spoločný, dôležitý bod ako v každej inej práci a to zodpovednosť. Zamestnávateľ musí vedieť, že sa na teba dá spoľahnúť. Pracovať na spoločných cieľoch školy, realizovať a vytvárať projekty, posúvať ju ďalej. Samozrejme toto sa odvíja aj od toho, či si voči škole nejakým spôsobom zaviazaný alebo iným slovom lojálny a neučíš niekde inde. Alebo si prídeš len odučiť, ale vždy tak trocha počítaš s tým, že reprezentuješ danú školu. Na Slovensku sú umelci celkovo veľmi podhodnotení. V spoločnosti je o nás slabé povedomie či sú to profesionálne ľudové súbory, balet, divadlo. Platy sú až žalostne nízke za celoživotné úsilie a každodenný tréning, vystúpenia. Určite to závisí aj od toho ako vieš ohodnotiť sám seba, aké máš meno v brandži alebo aj mimo nej. V tomto je dôležité mať v sebe kúsok manažéra a vedieť si veci zariadiť tak, aby si bol spokojný. Podpora od štátu ? O tom som asi ani nepočula, haha. Tak v prvom rade pokiaľ ide o Hip Hop, vysokú školu s ním nevyštuduješ a tým to pre štát stráca hodnotu, resp. ak pre nich vôbec nejakú máme.“

A čo je záver? .. Na prácu tanečníka, tak ako aj na samotný tanec má každý svoj názor. No môžeme povedať, že je to práca, ako každá iná. Práca tanečníka bola od počiatkov tanca súčasťou sveta, či už ohodnotená, adekvátne podporovaná alebo nie, pre niečo tu je.


Viktor Kuzl – Instagram

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk