Netreba chodiť okolo horúcej kaše, pretože tento článok bude venovaný notoricky známej, „tanečnej franchise“ filmom Step up. Mojim predpokladom teda je, že väčšina tanečníkov tieto filmy pozná a videla ich. A ak nie všetky, aspoň niektoré z nich. Tentokrát som sa preto filmy rozhodla pozorovať ako celok. Sledovať budem ako jednotlivé filmy pracujú s vývojom postáv. Zameriam sa i na technologický vývoj, ktorý značne ovplyvňoval choreografickú zložku filmov, ale i na spôsob rozprávania príbehu, vďaka ktorému sú filmy prepojené.
Prvý film zo série Step Up bol natočený v roku 2006. Režisérskej stoličky sa ujala choreografka a tanečníčka Anne Fletcher, ktorá práve týmto filmom režisérsky debutovala. Mala však za sebou množstvo iných projektov, ktoré ju umelecky formovali. Primárne pôsobila ako tanečníčka alebo choreografka vo filmoch ako sú napríklad: Titanik (1997), Maska (1994) alebo Hriešne noci (1997), čo jej pri práci na filme Step up výrazne pomohlo, spomína režisérka v rozhovore na premiére v Hollywoode. Dielo môžeme žánrovo vo všetkých prípadoch zaradiť rovnako a to ako hudobno-tanečnú, romantickú drámu. Príbeh a rozprávačský štýl je veľmi jednoduchý. Nijak sa nevymyká tradičnej hollywoodskej trojaktovej štruktúre, ktorá je aplikovaná na všetky filmy zo série, aj keď ich natáčalo viacero režisérov. Takže, ak ste niekedy uvažovali nad tým, prečo sa vám všetky tieto filmy zdajú podobné, práve toto je jeden z dôvodov.
Ďalším spoločným znakom je, že filmy využívajú na rozprávanie protiklady. Máme tu segmentáciu vrstiev na bohatých a chudobných. Hlavné postavy prezentujúce protiklady v pohlaviach. A proti sebe sa stavia i tanec, hudba a kultúra. Reprezentácia hip hopu v spojení s klasikou a proti nej. Jeden z hlavných odkazov je i vzdelanie a jeho absencia. Zaujímavé je však pozorovať, že ako sú v jednotlivých filmoch tieto protiklady prepletané. Častokrát je ich spojenie podnietené náhodnými situáciami (napr. stretnutiami dvoch hlavných postáv) a tým sa mixujú dokopy dva rozdielne svety. Filmy sú zároveň prepojené i postavami samotnými. Môžeme si všimnúť, že hlavný tanečný pár sa vždy mení. Zakaždým nám diela ponúkajú nový milostný príbeh. Ale dejovo filmy môžeme spájať najmä vďaka vedľajším postavám ako je Moose (Adam G. Sevani), Camille (Alyson Stoner), Jenny Kido (Mari Koda), Jason Hardleson (Stephen „tWitch“ Boss) a iní. Neplatí to o Step Up: All In, kde tvorcovia vytvorili pár zo známych hlavných hrdinov z filmov Step Up: Revolution a Step Up 2. Vďaka tomu, že sa vyskytujú postavy vo franchise viackrát je možné pracovať s ich vývojom. Z tohto hľadiska to filmy robia vcelku solídnym spôsobom, aj keď stále plocho. Zoberme si konkrétne Moose-a, najvýraznejšiu vedľajšiu postavu. Objavuje sa vo všetkých filmoch od druhej časti. Jeho postava sa tanečne nerozvíja, ale máme to opodstatnené. Starne s divákmi, rozvíjaný je jeho technický talent, milostný a pracovný život a tanec je miestami odsúvaný do úzadia. Na druhú stranu vyhýbame sa hĺbkovej psychológií postáv a nesedia nám častokrát ani motivácie. Postavy behom „sekundy“ zmenia svoj status quo. Táto problematika je natoľko výrazná, že často filmy degraduje.
Tanečná a choreografická zložka vo filmoch Step Up
Filmy sme si rozobrali z hľadiska rozprávania, avšak ich dôležitou zložkou je tanec samotný. Diela nemôžeme klasifikovať ako klasický muzikál. Preberajú, len určité prvky tohto žánru a prispôsobujú si ich. Ako sú napr. veľké hudobno-tanečné scény v bežnom živote. Absentuje tu v nich však rozprávanie príbehu. Hudba je doplnok k choreografií, neplní rozprávačskú funkciu. Choreografie nám tiež príbeh zrovna nevypovedajú ako by sme očakávali, iba nás zväčša emočne naladia. Jednu z výnimiek tvorí brilantná scéna inšpirovaná tradičným muzikálom, ktorú môžeme vidieť v Step Up 3D, keď Moose a Camille tancujú spolu na ulici. Kontinuitný záber nás sprevádza esteticky krásnou choreografiou s kvalitným využitím priestoru a rekvizít. Táto pasáž je pre mňa jedna z najkrajších v celej filmovej sérií.
Keď sa na tanec pozrieme od prvého filmu môžeme pozorovať jasné kvalitatívne napredovanie, častokrát ale využívajúc výdobytky modernej technológie a odrážajúc dobu, v ktorej bol film natočený. V prvom filme je hip hop na rovnakej úrovni ako klasický tanec. Obe postavy sa ekvivalentne zoznamujú s jedným aj druhým štýlom. Druhý film nás viac zameriava na hip hopovú kultúru a tanec. Prichádza s výraznejšími tanečnými scénami a kvalitnejšími choreografickými prvkami. Step Up: 3D pre mňa tvorí míľnik v celej sérií. Oslobodzuje nás od okukaného deja z predošlých dvoch filmov. Vytvára mierne obohatenú zápletku a výrazne je ovplyvnený technológiami. Hrá sa so svetelnými efektami a kostýmami. Domnievať sa môžeme, že to bolo najmä spojené s cieľom natočiť film v 3D a ponúknuť tak divákovi komplexnejší zážitok z kina. Choreografie sa tu tiež stávajú podstatnejšie pre diváka vďaka voľbe veľkosti záberov. Širokouhlou kamerou a bez ostrých detailných strihov dokázali povýšiť tanec na vyššiu úroveň. Môžeme si užívať prácu choreografov a konečne ju i objektívne doceniť.
Step Up: Revolution už vo svojom názve nesie isté posolstvo. Hip hop tu povyšujú na vyššiu formu umenia. Nielen, že pridali a ukázali svetu reálnu hodnotu tanečného umenia, ale dokázali mu dať i efektívnu výpoveď. Dokonalým príkladom sú tanečné scény v galérií a v budove veľkej korporácie.
.
Čo sa týka filmu Step Up: All In považujem ho za už nasilu vytvorený a v podstate i zbytočný. Stretávajú sa tu postavy zo všetkých filmov, dozvedáme sa čo s nimi je, ale žiaden iný pozitívny faktor tu hľadať nemusíme. Choreografie už nie sú ničím zvláštne, príbeh je nemastný neslaný a jeho sledovanie vám nič viac neponúka.
Aby som to zhrnula. V sérií nájdeme množstvo skvelých tanečných momentov a hudobných veľkých scén. Niektorý tvorcovia prichádzajú so snahou povýšiť hip hopové umenie a kultúru na vyšší stupeň a oboznamujú nás so silou, ktorú môžeme umením dosiahnuť. Avšak všetko toto výborné ťahá k zemi jednoduchá, predvídateľná príbehová štruktúra. Ak teda chcete zažiť kvalitný tanec volte Step Up 3D, ak chcete trochu hlbšiu myšlienku odporúčam Step Up: Revolution a ak milujete oldschool hip hop, prvým filmom zo série nič nepokazíte.
Martina Kullačová (Mates) – Instagram
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
