CASPER-celým menom Martin Matej, pochádza z Košíc a poznáme ho ako Popping-ového tanečníka, lektora a porotcu, ktorý je na tanečnej scéne už kus doby. Obaja pochádzame zo sídliska Ťahanovce, a keď som bola malé decko hrajúce sa na pieskovisku, pamätám si ho ako veľkého chlapca z ulice, pred ktorým som mala rešpekt. Čas letí astronomicky a teraz s ním robím rozhovor. Možno sa dozviete o Casperovi to, čo ste ešte nevedeli. Let’s goooooo!

1. Ako si sa dostal k tancu a ako dlho sa mu venuješ?

K tancu som sa dostal ako väčšina z nás, počul som hudbu a mal som silný pocit, že sa na tieto tóny musím hýbať. Street dance ma hlbšie oslovil v časoch, keď som aktívne jazdil na skateboarde (TSC-ťahanovce skate crew/since 2002). V tých časoch boli dosky dosť drahé a tak som mohol mať max. 2 za jeden rok. To ale nebol problém polámať aj skôr a tak som nemal miestami na čom jazdiť. Bavilo ma ale hýbať sa po uliciach sídliska, stretávať graffiti umelcov, meniť si rapové skladby na kazetách a miestami som zavítal aj medzi kamošov, ktorí (okrem iného inšpirovaní Bomfunk MCs a skladbou Freestyler skúšali na kachličkách v miestnej škôlke všetko, čo videli v klipoch. Jasné, že som sa ochotne pridal. To boli také prvé kontakty so street dance. Tanec ma zaujíma hlbšie cca 17 rokov, z toho 10 sa mu venujem profesionálne.

2. Opíš tvoju tanečnú cestu v skratke.

Od kamošov z miestnej škôlky som prešiel mnohými crew a tanečnými školami (napr. Kamikadze, Shizzle Ma Nizzle, Dancecoholics (dnes D.S.Studio), Outbreak Dance Center a iné. Všetky v rámci východného Slovenska. Veľa skúseností mi dali hlavne letné kempy ako SDK a samozrejme BDS Summer. Vďaka projektom ako “Imaginácie” som pochytil herecký prejav, javiskový pohyb, schopnosť práce s davom ľudí a oveľa viac. Ak by som to mal pomenovať naozaj v skratke, tak táto cesta bola “dlhá a strastiplná” a potom sme jedného dňa s Mirkom Čučkom vymysleli EastFly crew.

3. Aká bola tanečná scéna v dobe, keď si vyrastal a ako ju vnímaš teraz? 

Tanečná scéna na Slovensku v rokoch, keď som ju začal vnímať bola naozaj malá. Pamätám si, keď som šiel po ulici v Košiciach a videl som Duncana (Droopy D), cítil som k nemu silný rešpekt a to on ešte ani nevedel, že sa snažím hýbať v rytme. 😀  Battle bol pár krát za rok a vždy to bola hlavne príležitosť vidieť a spoznať ďalších tanečníkov zo Slovenska a zabaviť sa. V Košiciach sme sa tanečníci stretávali hlavne v kluboch (Rapsodia, Chicago a iné). Pochádzali sme z rôznych crew ale bavili sme sa spoločne tancom. Asi raz som sa bol vtedy pozrieť aj na IDO súťaži – vtedy tam ešte tancovala aj Lady Mel. Nie celkom som tomu systému rozumel ale neriešil som to, bolo super vidieť nové tanečné inšpirácie. Hlavne som mal tak 15 keď sme začali skúšať, napodobňovať klipy a mali sme minimum informácií, každá informácia o tanečných štýloch, ktoré sme chceli pochopiť boli pre nás “pokladom”. A tu vidím ten obrovský rozdiel. Dnes majú tanečníci obrovské množstvo informácií, súťaží, organizácií, kempov, tanečných škôl… Vídame 12 ročné decká, ktoré nám svojim tancom na akciách dokážu položiť sánku na zem. Ak by som  si v dnešnej dobe mal ako začiatočník s entuziazmom pre tanec vybrať, kam a prečo sa prihlásiť na tanečné lekcie, mal by som asi aj trochu problém si vybrať. Problém je, že by som zrejme nevedel filtrovať informácie o tanečných školách valiace sa na ľudí začiatkom každého školského roka. Zrejme by som si veľa zisťoval, pýtal sa priamo v tanečných školách a hľadal rôzne info, videá o danej škole na internete. Škoda, že pri tom počte tanečných škôl v Košiciach aktuálne neexistuje ani jeden klub, kde by sa tanečník cítil “ako doma”. Tak ako tomu bolo keď som mal povedzme 18 rokov. Preto som aj vďačný za FLEK v KE, i keď sa mi nedarí chodievať na jamy často hlavne z pracovných dôvodov. Nie je to síce párty ale v tomto ponímaní je to čiastočne “klub” kde nemusíš “trénovať” ale ideš si zatancovať, pretože chceš.

Dnešná digitálna doba má veľký vplyv na deti a mládež skrz sociálne siete. Deti nás ako lektorov sledujú, to znamená, že aj naše správanie na internete by malo byť etické.

4. Vedieš tanečnú crew Eastfly. Povieš nám o vás viac? 

Ako som naznačil EastFly crew vzniklo myšlienkou dvoch ľudí a to mňa a Čučka. Potom, ako sme skončili naše pôsobenie v Outbreak Dance Center sme chceli vytvoriť crew, ktorá by na východe Slovenska začala zgrupovať tanečníkov s hlbším vnímaním tanca. Potreba platiť účty však túto myšlienku čiastočne pochovala, Miro dostal príležitosť ako lektor v GRIMMY a ja v SZUŠ. Tam ma nasledovali aj decká, ktoré som roky učil. Preto som sa snažil do nich pretaviť myšlienku EastFly crew a teda nebyť tanečnou školou ale tanečnou skupinou. To, že nás zastrešuje a dáva priestor pre realizáciu a rozvoj iná škola/organizácia, som vždy vnímal viac ako výhodu. Roky nám všetkým bohužiaľ len pribúdajú a tak verím, že táto myšlienka EF ostane v deckách živá. Možno aj vďaka tomuto rozhovoru. 🙂 Je na nich ako sa to celé budú snažiť uchopiť v budúcnosti, každopádne verím, že im minimálne mentorom ostanem ako ja tak aj Miro.

5. Si vnímaný hlavne ako tanečník v štýle Popping. Prečo ťa oslovil tento štýl a aký má na teba vplyv?

Popping sa mi páčil už dávno v podstate od mojich prvých kontaktov so street dance-om, i keď sa to volalo rôzne – od electric boogie až po názvy, ktoré nedávajú žiadny zmysel. 😀 Vždy som obdivoval samozrejme všetkých b-boys ako točili headspin, mali husté power moves a krkolomné freezes. Učil som sa Breakin’ a niečo z toho dám aj dnes ale vždy som to cítil inak. Až mi jeden tréning s Fizzym na B-Boy session v Bojniciach (cca rok 2007) otvoril viac oči a začal som viac rozumieť tomu, čo chcem tancovať. Popperov bolo a bohužiaľ stále je na Slovensku minimum. Boli obdobia, kedy som sa venoval viac iným štýlom a nerozvíjal som to, čo ma bavilo najviac.

6. Ako vnímaš Popping a celkovo tanec na Slovensku?

Popperov je málo a všeobecne ľudí, ktorí sa funk styles venujú. Na Slovensku sú ľudia ako spomínaný Fizzy, potom Spunkey, T-Boy, Ferdžo, z mladej školy Wavy-P a páči sa mi ako to podchytil Adam Ranchero s Funky Amigos. Ja sám som sa snažil viac pôsobiť na decká a zaujať ich pozornosť smerom na FUNK styles. No, išlo to ťažko. A pritom nemusíme ísť ďaleko, veď všetci vnímajú aj českú scénu, ktorá je na funkerov o hodne bohatšia. Nerozumiem veľmi, prečo tomu tak je, ale Hip Hop je vždy na Slovensku zastúpený najväčším počtom ľudí, aj keď House dance mal tiež svoje svetlé roky, teraz je dosť pri úrovni funk styles čo sa týka počtu tanečníkov na battloch. Nemyslím tým teda IDO súťaže, kde si mnohí myslia, že tancujú Hip Hop ale napríklad preselekcia na slovenských battloch vyzerá tak, že hip hop je preplnený, a pokiaľ sa nazbiera 8 ľudí na preselekciu v Poppin’e, organizátor si môže zatlieskať. O Lockingu ani nehovorím. Tanec na Slovensku však vnímam celkovo, od street dance, cez ľudovky, contemporary, modernu a iné. Preto si myslím, že máme veľké množstvo veľmi kvalitných tanečníkov, ktorí majú čo ukázať a dokážu sa vo svete presadiť. O to viac mi je ľúto toho, koľko ľudí sa venuje iným street dance štýlom ako výhradne Hip Hop.

7. Čo si myslíš, že by mal lektor podať deťom – tanečníkom pri ich tanečnom rozvoji?

Samozrejme okrem kvalitného tanečného vzdelania a lásky (k tancu, kamošom, atď. ) aj určitú disciplínu. Naviesť ich k spôsobu rozmýšľania, kedy prekážka nieje zlyhaním, ale výzvou. Naviesť ich k pochopeniu, že víťazstvo na jednej súťaži neznamená, že som najlepší a rovnako prehra, že som najhorší. Okrem toho musí byť aj psychológom a často aj “rodičom a kamarátom” s pochopením. Ide samozrejme aj o vekovú skupinu, s ktorou daný lektor pracuje. Je to dosť individuálne. Každá veková skupina si vyžaduje iný prístup. Dnešná digitálna doba má veľký vplyv na deti a mládež skrz sociálne siete. Deti nás ako lektorov sledujú, to znamená, že aj naše správanie na internete by malo byť etické. Je dobré vedieť vysvetliť aj to, že počet lajkov na ich príspevkoch nereflektuje ich osobnosť. Táto téma je príliš rozsiahla a verím, že sa raz dostaneme aj k podrobnejšej diskusii k tejto problematike.

8. Čomu sa venuješ okrem tanca?

Okrem tanca sa venujem v pracovnej oblasti primárne kybernetickej bezpečnosti. Baví ma to od detstva a na pár rokov som sa vzdialil od IT, teraz kúsok dobieham informácie. Okrem bezpečnostných analýz sa snažíme budovať povedomie o problematike kyberbezpečnosti aj medzi IT menej zdatných ľudí skrz portál a podcast incident.sk. V dnešnej dobe by kybernetická gramotnosť mala byť samozrejmosťou rovnako ako gramatická alebo finančná gramotnosť.

Vo voľnom čase sa venujem drevorezbe. Vyrábam rôzne figúrky, kuchynské aj nekuchynské náradia. Síce nie tak často, no jazda na skateboarde mi dokáže rovnako vyvetrať hlavu ako 15 rokov vzad. V zime samozrejme snowboard, zjazdovky sú ale nuda a čakanie na prašan je niekedy nekonečné. Samozrejme rád behám po horách a lesoch najlepšie na miestach kde nieje signál ( pokiaľ je vypínam telefón) Rád čítam a veľa sa učím. A je toho oveľa viac-baví ma veľa vecí. Baví ma život a jeho možnosti.

9. Tvoj odkaz tanečníkom?

Ak chceš tancovať, tancuj. Ak máš zlý deň a vieš, že ak prídeš na tréning tak sa to zmení, choď na tréning a daj zo seba všetko. Ak potrebuješ chvíľu pre seba, dopraj si ju. Máš viac možností ako mal tvoj lektor v tvojom veku, ale on má viac skúseností. A nezabúdaj na strečing, hydratáciu, relax a vlastne na celkovú starostlivosť o telo. Telo sa ti odvďačí tým, že budeš môcť tancovať dlhšie. 🙂

Ďakujem Casperovi za zdieľanie čo to z jeho života a prajem veľa dobrého do ďalších tanečných aj netanečných zážitkov.

Foto: Domča Modžo