V kariére tanečníka sa môžeme dostať do bodu, kedy pre nás tanec neznamená len večerné odreagovanie sa alebo vybúrenie emocionálneho napätia. Tanec sa stáva naším životným štýlom, s čím prichádzajú aj rozličné ciele a očakávania. V hlave si vytvárame obraz ideálneho tanečníka, ktorým sa snažíme byť. Avšak nosiť v sebe podobné predstavy môže byť rovnako motivujúce ako demotivujúce. Z laickej perspektívy by mal byť tanečník „štíhly a svalnatý“, čo je produktom každodenného pohybu a zdravého životného štýlu. No nie je to vždy presne tak. V prvom priblížení záleží na tanečnom štýle, každá tanečná komunita preferuje niečo iné. Nároky sa pohybujú od „nebyť príliš chudý“ a „nebyť príliš svalnatý“ až po „čím štíhlejší, tým lepšie“. Nastavené ideály môžu viesť k nesprávnym stravovacím návykom, čo vrcholí až k vážnym poruchám príjmu potravy. V tomto krátkom článku sa budem zameriavať na to, ako tanečníci vnímajú svoj výzor a postavu a do akej miery to vie ovplyvniť ich každodenný život.

Svoj telesný vizuál vieme ovplyvniť len do istej miery. Existujú prirodzené predispozície, ktorými pohnúť nemôžeme (napríklad celková výška, stavba a súmernosť tela) a tie, ktoré môžeme zmeniť (napríklad množstvo svalovej a tukovej hmoty). Parametre, opisujúce našu postavu, môžu byť rozhodujúcim faktorom pri uplatnení sa v profesionálnej (na rôznych konkurzoch) aj neprofesionálnej sfére. Po negatívnych skúsenostiach, ktoré vzídu z nenaplneného štandardu, je náročné zachovať si chladnú hlavu a naďalej si bezpodmienečne veriť. V súčasnosti sa síce nachádzame v dobe, kedy sa odlišnosť oslavuje, ale spoločenský vzorec je nastavený stále tak, že tieto „nedostatky“ stále vidíme a poukazujeme na ne. Ako teda tanečníci z rôznych oblastí vnímajú svoju postavu a stavbu tela?  A ako vyzerá jej dokonalá podoba?

V prvej časti som sa rozhodla túto tému načrtnúť prostredníctvom rozhovoru s 3 tanečníčkami z rôznych oblastí s cieľom pokryť rozmanitosť problematiky, konkrétne s Natáliou Benkovou (študentka VŠMÚ, zameranie klasický tanec), s Dominikou Vankovou (tanečníčka z divadelného a komerčného prostredia, zameranie moderný tanec) a s Kristínou Gromovou (lektorka v tanečnej škole Neytiri, reprezentuje tanečné štýly hiphop a streetdance).

1. Čo si predstavuješ pod výrazom „ideálna postava tanečníka“?

Natália: Pri spomenutí slovného spojenia ideálna postava tanečníka si predstavujem rôzne významy. Ide najmä o ideál v rámci rôznych tanečných štýlov. Klasický tanec, resp. balet si pri profesionálnom pôsobení vyžaduje naozaj fyzický ideál – rovnomernú telesnú proporcionalitu a fyzické dispozície. No iné štýly, ako napríklad moderný tanec či hiphop, nekladú až také vysoké nároky na postavu tanečníka. Tanečník sa snaží pracovať so svojím telom – takým, aké má.

Dominika: Ideálna postava tanečníka podľa mňa neexistuje. Každé telo je iné a typovo rozdielne. Ľudia majú od narodenia rôzne predispozície, ktoré nemôžu ovplyvniť. Ak mám ale zohľadniť aj svalovú hmotu a flexibilitu, ktorú človek môže počas života nadobudnúť, tak áno, tie sú podľa mňa pre tanečníka dôležité a k tancu potrebné. Avšak aj to je individuálne, poznám dobrých tanečníkov, ktorí sa zaobídu aj bez nich.

Kristína: Predstavujem si to asi tak, že keď niekoho uvidím, poviem si, že má dobrú postavu. Sama ideály príliš nesledujem – definícia sa často mení a nie je to pre mňa tak podstatné. Nemám na to ideálnu štruktúru, podľa ktorej by som to zhodnotila. Do rôznych spôsobov prezentácie tanca sa mi hodia rôzne postavy. Samozrejme určite sa na ideál hľadí pri striktnejších tanečných štýloch. Asi preto mi tak vyhovuje ten, čo robím, haha. Častokrát sa mi páči celková vonkajšia schránka a to ako daný tanec na tanečníkovi vyzerá. Vlastne neviem ako mnoho z nich vyzerá naho, haha. Oblečenie robí divy.
Treba byť fit. Tanečník určite cíti, kedy mu kilečko zavadzia, sila ubúda, sval nefunguje a nemôže podať taký výkon aký by chcel.

2. Bola niekedy postava, resp. tvoj celkový výzor, braný ako prekážka v tvojej tanečnej kariére? Chcel si sa niekedy zmeniť?

Natália: Moja postava – chudá a vysoká je skôr zriedkavou ako bežnou v tanečnom umení. No ako prekážku som ju vnímala vždy ja sama a veľakrát som sa necítila dobre vo vlastnej koži. Išlo však nielen o postavu, ale aj celkové hľadanie samej seba a skúšanie rôznych tanečných štýlov. Hiphop či iné podobné štýly mi nesadli a tak som sa začala venovať modernému a klasickému tancu, kde ani moja postava a ani iné vnútorné presvedčenie nepredstavujú prekážky vo vlastnom tanečnom rozvíjaní sa.

Dominika: Našťastie nie, ale poznám tanečníkov, ktorí s týmto mali problém. Zatiaľ žijeme v dobe, kde sa v niektorých typoch tanečných projektoch zohľadňuje výška a proporcie žien. Paradox však je, že zatiaľ čo moja výška (176 cm) bola v televíznych projektoch a firemných eventoch vyzdvihnutá, v divadle som si viackrát priala byť nižšia, nakoľko moje kolegyne sú všetky nižšie a pri párovom tanci je problém mať vyššieho partnera.

Kristína: Áno. Hodnotíme a porovnávame všetci. To k výberu patrí. Neberiem to zle. Pokým vyjadrenie nie je podané ako vyslovená urážka. Mala som obdobie kedy som bola teda dobrá guľka a to som chcela zmeniť. Potom som schudla tak, že som nevládala trénovať. Teraz sa cítim dobre. Nastavila som si jedlo a pohyb, aby som bola spokojná vnútorne aj zovňajškovo. Aj keď vieme ako to chodí. Nikdy nie sme spokojní s tým, čo máme a častokrát by sme chceli byť v koži druhého.

3. Čo všetko si urobil pre zmenu svojho zovňajška? (stravovanie, posilňovanie a kondičné cvičenia, druh tanečného oblečenia)

Natália: Pre zmenu zovňajška nerobím nič špeciálne. V rámci klasického tanca sa snažím pracovať na svojich dispozíciách (strečing, posilňovanie) a samozrejme nosiť oblečenie, v ktorom sa cítim dobre.

Dominika: Ja som mala odmalička dobrý metabolizmus. Nakoľko ale roky pribúdajú tak aj telo sa mení. Vždy som si vravela, že na to, koľko sa hýbem a som navyše aj vegetarián, by som sa mala viac zaujímať o stravu a prispôsobiť ju môjmu výkonu. Nielen kvôli výzoru, ale aj najmä kvôli zdraviu, ktoré je dôležitejšie. Takisto sa snažím posilňovať jednotlivé partie, ale najradšej posilňujem svoje telo rôznorodými a častými tanečnými tréningami.

Kristína: Ráta sa aj tetovanie? Tie ma zmenili dostatočne. Vlasy dlhé, vlasy krátke, aj prefarbené. Človek si niekedy prejde kadečím, aby pochopil, že väčšina je v jednoduchosti. Veľakrát zmenené oblečenie, kým som našla ten správny komfort. Nikdy som nechcela pôsobiť výstredne. Inak teraz to cítim viac tak, aby mi bolo pohodlne, predtým som dosť riešila značky a vychytávky zo sekáčov. Samozrejme je iné, keď máme vystúpenie – aká je téma, či to je koncert alebo len show.

Občas si zabehám, občas si zacvičím, jedlo si neodopieram a snažím sa piť veľa vody. Budím sa hladná a bez raňajok mi deň nezačne. Najlepšia kondičná a silová príprava je pre mňa tanec, ktorý občas kombinujem s balansovými/podpornými cvičeniami. Veľa sa mi zmenilo postupom času. Doba je iná.

Druhá časť je zameraná na skúsenosť jednej tanečníčky (na jej žiadosť predstavená iba anonymne), ktorej sa problém zásadne dotkol. Na základe niekoľkých zodpovedaných otázok poukazuje na závažnosť a všednosť extrémneho prístupu k telesnej podobe tanečníka, ktorá sa môže transformovať až do nesprávnych stravovacích návykov.

1. Čo si predstavuješ pod výrazom „ideálna postava tanečníka“?

A: Čo mi hneď napadne ako prvé je, že tanečník by mal mať súmerné primerane vypracované telo a rovné končatiny. Samozrejme si však nemyslím, že je to nevyhnutná podmienka, ani že by sme sa týmto ideálom mali vôbec chcieť priblížiť. No obávam sa, že aj pre našich budúcich zamestnávateľov, ako aj pre nás samotných, môže mať táto pokrútená predstava negatívny prínos na našej tanečnej ceste.

2. Chcela si niekedy zmeniť svoj vzhľad, telesnú vizáž? Čo bol podľa teba hlavný spúšťač?

A: Pri svojich tanečných začiatkoch vzhľad ani postava pre mňa nehrali takmer žiadnu úlohu, nebola som príliš dobrá, tancovala som pre radosť a chcela som sa zlepšiť „len“ v tancovaní. Problém nastal až keď sa moja myseľ nezačala podievať ničím iným ako tancom. Ako perfekcionistka som chcela byť dokonalým tanečníkom vo všetkých smeroch, nie len v samotnom tancovaní. K tomu patrili aj určité obmedzovania sa v stravovaní, vždy dodržané pravidelné nácviky. Nešlo ani o chudnutie, išlo o to priblížiť sa tanečníkom, ktorých okolo seba každodenne vídavam a pracovať na sebe čo najviac.

3. Čo všetko si bola schopná urobiť pre naplnenie svojich ideálov o svojej postave?

A: Na to som v podstate odpovedala v predchádzajúcej otázke, ale ak by som to mala zhrnúť tak, úprava jedálnička, ktorý sa bohužiaľ neustále zužoval, pravidelné ranné posilňovanie a mať čo najviac tréningov, ako sa dá. Moje ideály o postave sa krížili s ideálmi správneho života tanečníka – bol to jeden a ten istý cieľ.

4. Ovplyvňovalo to tvoj každodenný život?

A: Nerada to priznávam, ale áno. Pri vychádzkach s priateľmi som ostávala hladná, lebo môj povolený zoznam potravín mi nič iné nedovoľoval jesť, na tréningoch som nevládala a istý vplyv to malo aj na moje nálady. Čo ma trápilo najviac, bolo, že to ovplyvňovalo moju telesnú schránku z vonku aj z vnútra. Vtedy sa moje dva predmety záujmu začali o seba nepríjemne trieť a už som nemohla byť tou „dokonalou tanečníčkou“, čo som si vysnívala. Vtedy sa to asi vo mne zlomilo.

5. Myslíš si, že existuje nejaká prevencia, ktorá dokáže tomuto problému zabrániť?

A: Myslím si, že áno. Tento problém sa netýka len výhradne tanečníkov, čiže asi to neviem zaokrúhliť na celú populáciu, ale z môjho pohľadu by sme si nemali zakazovať žiadne potraviny. Telo vie, čo potrebuje, raz sa mu zíde aj niečo s vysokým obsahom cukru, niekedy iba šalát. Všetko treba s mierou, veriť, že tancujem kvôli tomu pocitu, nie kvôli reprezentovaní sa pred ostatnými ľuďmi. Síce môžeme byť v situáciách, kedy nás tanec živí a jednoducho „vyzerať dobre“ je nevyhnutné, ale mali by sme byť za každých okolností vďační za to, akí sme a ako vyzeráme.


Postoj k svojej postave a vhodnej stavbe tela ovplyvňuje rôznorodá škála faktorov. Záleží na tanečnom štýle, prostredí, v ktorom sa tanečník rozvíja, no vo veľkej mierne aj na jeho vnútornom nastavení. Nie každý nesie kritiku ľahko a poukazovanie na nedostatky môže viesť k nerovnovážnemu psychickému stavu. Vôľa „napraviť“ seba v podobe úpravy denného príjmu kalórií je v súčasnosti čoraz častejšia a dokonalá podoba tanečníka postupne rastie do extrémov. Snaha zmeniť nezmeniteľné nás láka, dráždi a môžeme zabúdať na pôvodné dôvody, pre ktoré tancujeme. Nie každý boj so samým sebou vidíme, a preto je tolerancia a podpora v tanečnej komunite nevyhnutná, aby duševné a telesné zdravie vždy ostali na prvom mieste.


Viktória Benková (Viky Benková) – Instagram

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk