Pokiaľ verbálne opisujeme tanec, je to väčšinou v súvislosti s niekým iným. Ten náš nám je blízky a spracúvame ho najmä v mysli. Ako teda na človeka zapôsobí, keď sa na vlastný pohyb pozrie ako na „cudzí”? A čo keď sa jeho perspektíva porovná s názorom druhého tanečníka? Tento článok je tak trochu experiment, inšpirovaný princípom autoetnografie, ktorý s malou nádejou dúfa, že prinesie do uvažovania tanečníkov nové impulzy a postrehy.

Ako hlavný subjekt je v celom procese tanečníčka Veronika Prieložná, ktorá sa venuje pestrej škále štýlov, konkrétne najmä contemporary a vogue. Prvým krokom bolo natočenie videa krátkej improvizácie – bez hudby, na jeden pokus.

Veronika Prieložná

V druhej fáze Veronika zodpovedala krátky dotazník, v ktorom sa snažila opísať ako na tomto videu tancuje. Ako druhý sa do celého procesu zapojil český street-dancový tanečník Chu, ktorý odpovedal na tie isté otázky (s miernymi úpravami). To sú teda naše dva pohľady, ktoré budú sledovať jedného pohybujúceho sa jedinca. A toto sú ich odpovede:

Pokús sa opísať tanec na videu iba na základe toho ako vyzerá:

VERONIKA

Vyzerá to, že som si zvolila princípy, ku ktorým sa vraciam a skúšam s nimi pracovať – ruka na tvári, prevrátené polohy. Pohyb pôsobí prevažne plynulo, vedený impulzmi, viac fluidný, menej kreatívny. Vymyslený rytmus/tempo zrýchluje, pohyb nezastavuje, ale ani negraduje. Prevažne nešpecifikované dlane/lakte a minimálna práca so zemou. Čím dlhšie tancujem, tým viac pracujem s priestorom. Napriek tomu, že tanec je viac orientovaný na kameru, pohľad je vyhýbavý. Ticho umožňuje pohyb viesť vlastným smerom (hodnotím pozitívne), ale nechallenguje (hodnotím negatívne).

CHU

Tanec byl velice plynulý a pohyby na sebe hezky navazovali. Hádám, že šlo o nějakou pomalejší/melodickou hudbu, kvůli absenci stopek a důrazů. (pozn. Nebolo vyslovene povedané, že sa aj tancuje bez hudby.) Jediné momenty, kdy byl pohyb zastaven, byli po přemetech. Otočky byli velkou součásti „vstupu”. Má velkou zásobu toček: na obě strany, na jedné noze, u země, kolem ruky a víc. Zemovky byli také součástí a také nějaké tríčky, jako přemety nebo hvězdice. Občas jsem ale ztratil ten zmíněný pocit plynulosti v tanci v těchto částech.

Napíš 3 prídavné mená 3 slovesá a 3 podstatné mená, ktoré vystihujú tanec na tomto videu:

VERONIKA

organický, typický, krivý

opakovať, točiť, plynúť

ohyb, nadväznosť, pravidelnosť

CHU

vznášející, čistý, plynulý

potočit, otočit, točit

vítr, lehkost, ladnost

Čo si vnútorne prežívala, keď si tancovala – Čo si myslíš, že vnútorne prežívala, keď tancovala:

VERONIKA

Myslela som na nezastavujúci pohyb a trochu na betónový povrch. A asi tiež na jeden pokus. Cítila som nezávislosť od niečoho a neviazanosť na nič.

CHU

Toto nedokážu odhadnout pouze z videa.

Čo ťa najviac zaujalo/prekvapilo?

VERONIKA

Prekvapilo ma, že som si udala rýchlejšie tempo najmä ku koncu a nespomalila som alebo nezastala som, aj napriek tomu, že tam reálne žiadne tempo nebolo.

CHU

Práce na pravé noze.

Máš možnosť toto performance nazvať:

VERONIKA

tichá voda

CHU

Fusion Hip Hop a Contemporary

Takto nejako vyzerá porovnanie dvoch pohľadov na ten istý úsek tanečnej improvizácie. Určite je zaujímavé pozorovať, kedy sa názory dvoch pomerne odlišne zameraných tanečníkov pretnú a kedy nie. Sama Veronika po prečítaní odozvy na svoj tanec napísala:

Celkovo, keď to zhrniem, tak je super počuť nejakú vonkajšiu odozvu aj na „tanec v neznámych.” Asi je to také najviac raw/prirodzené a myslím, že vo väčšine sa aj zhodujeme, takže super experiment.

Ďakujem Veronike a Chuovi za to, že si našli chvíľku času a pomohli nám zase o kúsok viac pochopiť rozmanitosť, s akou sa dá na tanec dívať.