Po náročnejšom filme Climax a komerčnejšej sérií filmov Step Up sa pozrieme na skutočnú hip hopovú klasiku, dielo Beat Street z roku 1984, ktoré režíroval Stan Lathan.
Tento film je jeden z prvých hip hopových muzikálov vôbec. Kimberley Monteyne vo svojej knihe HIP HOP ON FILM: Performance, Culture, Urban Space ang Genre Transformation in the 1980s popisuje a charakterizuje hip hopový muzikál a rozlišuje jeho dve hlavné kategórie: pravý hip hopový muzikál a povrchný hip hopový muzikál. Film Beat Street zaraduje spolu s dielami Wild Style, Rappin´ či Krush Groove do kategórie pravého hip hopového muzikálu, kde je hip hop zachytávaný ako celok.
Predstavuje všetky elementy, poukazuje na kultúrne a sociálne prostredie, komunitu a konkrétne mestské časti. V jednoduchosti predstavuje a ponúka divákovi autenticitu. Skutočný pohľad na túto, na ulici rozvíjajúcu sa kultúru. Naproti tomu stojí povrchný hip hopový muzikál, kde je hip hop ako kultúra iba doplnkom k deju či choreografiám. Ide primárne o zameranie sa na komerčného diváka, komerčným poňatím hip hopu, ktoré funguje ako lákadlo najmä pre mladé publikum. Takým príkladom je film Breakin´ (1984). Ide o prvý mainstreamový celovečerný hip hopový film. Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj filmy Step Up. A kedže sme si Beat Street z časti kategorizovali a objasnili jeho postavenie v kinematografii, rozoberieme si ho teraz viac do hĺbky.
Film je zasadený do New Yorku, konkrétne južného Bronxu počas 80.rokov. Sledujeme príbeh dvoch bratov (Kenny-ho a Lee-ho) a ich kamarátov. Sme pozorovateľmi umeleckej a životnej cesty týchto postáv. Naše oko a ucho potešia kvalitné pouličné a klubové tanečné battles, graffity, dj´ing a mc´ing. Nechýba ani romantická zápletka, tragédia či veľkolepá záverečná show. Čo je však dôležité poznamenať je, že vo filme môžeme vidieť rôzne veľké osobnosti ranného hip hopu, prezentujúcich samých seba. Z hudobnej scény sú to napr. Afrika Bambaataa & Soulsonic Foce, Kool Herc, Jazzy Jay, Grandmaster Melle Mel & the Furious Five a ďalší. Z tanečnej scény tu máme napr. Rock Steady Crew a New York City Breakers, konkrétne tanečníkov ako Crazy Legs či Princ Ken Swift. Aj vďaka práve obsadeniu týchto osobnosti do filmu, môžeme vnímať výraznú autenticitu pri vyobrazení hip hopovej kultúry. Vďaka postavám samotným a ich postoju, aký prejavujú je taktiež tejto kultúre pripisovaný hlbší zmyslel a je povyšovaná na vyššiu úroveň. Postavu Ramona uvediem ako jasný príklad, keďže so svojim presvedčením poukazuje na to, že on je umelec, nie vandal či flákač. Zároveň tu máme spojenie pouličného umenia a lukratívnej umeleckej univerzity v NY. A už tu teda môžeme vnímať ako sa tieto dva navonok rozdielne svety spájajú a uzlia. Narážam v tejto súvislosti aj na postavu Tracy, bohatého dievčaťa, ktorá sa zoznamuje s touto pouličnou kultúrou podobne ako hip hopom nepoškvrnený divák alebo Kenny s modernými technológiami.
Je krásne na diele tiež sledovať, filmársku jednoduchosť zo štylistickej či naratívnej stránky, ktorá opäť pridáva na autenticite vyobrazovaného. Odhaľovaná nám je pritom scéna za scénou, obraz za obrazom, ľahko a svižne. Zachytávané sú naturálie prostredia a spoločnosti bez dehonestovania či prílišného dramatizovania. Hoci doba nebola ideálna, dielo ju berie s pozitivizmom. Ponúka nádej, ale nezaspáva na vavrínoch, tvrdú realitu neodmieta. Využíva veľa celkov, čím atmosféru prostredia nedeformuje ale podporuje. Pri tom si v dôležitých momentoch zachováva intimitu, ale nehrá prehnane na city. Najväčší dôraz tvorcovia kladú na performance a skoro vôbec ho neprerušujú, dnes často používanou efektnou strihovou skladbou. Nechávajú ho plynúť a budujú atmosféru vo vnútri záberov každou nastávajúcou sekundou. Nechávajú nám čas užiť si choreografie, feestyle či hudobné show plnými dúškami. Často je tak využívaná gradácia s použitím publika. Ruchy ako tlieskanie, výskanie a jasanie stupňujú energiu a obecenstvo, tak tvorí v tomto diele veľmi dôležitú úlohu. Ako je to i pri každom performance v realite.
.
Film ako relatívne najmladšie umenie je tiež najmasovejšie, keď sa k tomu ešte pridá vnútorná reprezentácia ďalšieho druhu umenia, môže z toho vzniknúť pôsobivé dielo ako je Beat Street. Dielo, ktoré z môjho pohľadu poľahky osloví, nie len zainteresovaného diváka, ale aj zvyšnú populáciu svojim jednoduchým, sviežim a autentickým vyobrazením hip hopovej kultúry.
Martina Kullačová (Mates) – Instagram
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
