Časť z kapitoly „Význam tanca“ teoretického rozboru  Diplomovej práce: Kreatívny tanec a jeho benefity v Telesnej a športovej výchove (Čillíková 2020).

Tanec je mnohovýznamovým prostriedkom, ktorý plní rôznorodú škálu účelov (Hanna 1995). Je to umelecký zážitok, psychoterapeutická metóda, neverbálna komunikácia, prostriedok k prehováraniu duše, cvičebný program a i. Význam tanca existuje a jeho širokospektrálnosť taktiež.

Význam tanca som v tomto článku rozobrala v rámci troch oblastí, v kontexte ktorých sa často uvádza – spoločnosť a kultúra, umenie, zdravie.

SPOLOČENSKO-KULTÚRNY VÝZNAM TANCA

Tanec je jeden z najstarších prejavov človeka (Murániová 2008). Už pravekí ľudia považovali tanec za prirodzenú súčasť života. Zmyslom tanca v tomto období bol pocit pohody, uvoľnenia energie a emocionálne prežitky. Bol súčasťou lovu, obradov, bojov i pohrebov. Tak ako sa vyvíja spoločnosť a spoločenská situácia, vyvíja sa i tanec. V období antického Grécka  boli charakteristické vojenské, bojové tance. V stredoveku bol tanec vplyvom kresťanstva prehlásený za hriešny. Renesancia priniesla tanečných majstrov, ktorých úlohou bolo naučiť kniežatá tancovať a spoločensky ich pripraviť na veľkolepé slávnosti. V baroku a rokoku bol dôležitý pekný pohyb bez výrazu. Tanec mal ozdobnú, ornamentálnu funkciu, no žiaden vzťah k obsahu divadelnej hry. Devätnáste storočie prinieslo spoločenské plesy a tance, ktoré sa označovali ako „plesové“: Polka, Čardáš, Mazurka, Valčík a i. V klasicizme sa začal tanec chápať ako prostriedok k vyjadreniu a vznikol tzv. dejový balet. V tanečných predstaveniach sa poukazovalo na sociálnu nespravodlivosť a na právo slobody i tým, že sa zakomponovali do predstavení ľudové tance zo života najnižších vrstiev obyvateľstva. Nástupom romantizmu sa tanec prejavoval ako súčasť fantázie a charakteristickým bol pre toto obdobie romantický balet s príbehom lásky a nádeje. Petišková, Vagneli (2005) uvádzajú, že začiatkom dvadsiateho storočia sa v tanci objavilo niečo prelomové a súčasné. Tanec už nebol len pohybom ale aj samo telo (živé, dýchajúce) bolo už tancom. Pohyb v tanci vyjadroval súčasnosť a prirodzené potreby človeka. Vďaka migrácií obyvateľov, cestovaniu a odovzdávaniu informácií prenikali kultúrne, tanečné vplyvy do rôznych oblastí Zeme. Tanec a umenie sa globalizovali, vznikli tanečné školy, súťaženie v tanci a jeho popularizácia cez rôzne médiá.

V súčasnosti, sa dá povedať, že je tanec populárnou aktivitou a má rôzne podoby, prístupy, definície a spoločenský význam. Viacerí autori, taneční teoretici (Poláková 2009, Očenášová 2009,  Poláková a Pucová 2016 a i.) hlásajú nízku podporu tanca ako umenia najmä u nás na Slovensku v rámci širšej spoločnosti. Naopak Chren (2015) uvádza, že v súčasnej dobe je oveľa väčší záujem o tanec ako v minulosti. Tento jav vychádza z mediálnej popularity tanca prostredníctvom televíznych show a sociálnych sietí. Autor popisuje, že tanec je jeden z najvýraznejších fenoménov v oblasti kultúry a športu v 21. storočí.

Podľa Polákovej, Pucovej (2016), umenie plní a vždy plnilo dôležitú funkciu zušľachťovania duchovného rozmeru ľudstva a spoločnosti. Zanietení umelci a umelecky vzdelaní ľudia dokážu udržiavať kvalitu a ochrániť jeho spoločenskú funkciu. Hanna (1995) uvádza, že kultúrny rozmer tanca sa vždy vzťahuje na kumulatívne hodnoty, presvedčenia, normy a pravidlá tanca, ktoré sú zdieľané skupinou a získané prostredníctvom verbálnej alebo neverbálne komunikácie. Každá kultúra, subkultúra, hnutie či špecificky zameraná skupina, má rôzne vyjadrenia určitých hodnôt. Ako príklad uviedla autorka skupinu Vietnamcov, tí považujú úsmev nie len za prejav šťastia, ale aj súhlasu, dotyk hlavy je veľmi urážlivý a i.; tanečníci, „Street-dance štýlov“ (Breakin´, Hip-Hop a i.)  majú zvyk pred aj po súťaži „battle“ sa každý s každým pozdraviť určitým gestom (podanie ruky, objatie a i.). Všetky tieto diferencie spoločenského správania sa prejavujú aj do pohybového prejavu, do tanca a tak sa dá povedať, že spoločnosť a tanec, alebo prístup k tancu majú tesné a previazané väzby. 

foto: Veronika Donutková

.

UMELECKÝ VÝZNAM TANCA

Poláková, Pucová (2016) popisujú tanec ako jedinečný typ umeleckej expresivity. Pri ostatných formách umenia, kde výtvarník využíva farby, plátno a iný materiál, hudobník svoj nástroj, tanečník využíva svoje telo v priestore a čase. Tanec je podľa autoriek osobnou výpoveďou kde telo, myseľ a prežívanie sú v umeleckom vyjadrení zapojené rovnocenne. V tomto smere nemá ani športová aktivita také komplexné pôsobenie ako tanec.

Aldemir et al. (2011) považujú tanec za veľmi rôznorodú pohybovú aktivitu, ktorá zahŕňa veľké množstvo charakteristík ako sú napríklad smery, prvky dynamiky a energie, úrovne pohybu, vnímanie rytmu a priestoru, plastickosť pohybu a i. V tanci tak môžeme komunikovať obrovským množstvom umeleckých vyjadrení. Podľa Blažíčkovej et al. (2019) je tanec umeleckým jazykom a teda plní i umeleckú funkciu. Autori uvádzajú komplexnosť tanečnej aktivity vzhľadom k vzťahu k pohybu, umeniu, spoločnosti, terapii a zároveň i nekategorizovanie tanca. Je to umenie, šport alebo zážitok (Hanna 1995).

foto: Veronika Donutková

.

ZDRAVOTNÝ VÝZNAM TANCA

Podľa Hanna (1995) má tanec jedinečné multi-senzorické, emocionálne, kognitívne a somatické vlastnosti. Tanec je veľmi efektívny ako prevencia a prostriedok, ktorým tlmíme efekt zranení, chorôb a stresu. Už v dávnej minulosti používali naši predkovia tanec na uzdravovanie pre viaceré pozitívne účinky. O zdravotnom význame tanca svedčia viaceré štúdie autorov z rôznych oblastí (Noreau et al. 1997, Bojner-Horwitz et al. 2003, Jeong et al. 2005 a i.).

Benefity tanca s pacientmi s Parkinsonovou chorobou, ukázali, že tanečný tréning môže signifikantne zlepšiť príznaky ich motorického deficitu (Hackney et al. 2007). Zdravotné účinky tanca sa preukázali aj pri depresiách a traumatologických problémoch (Jeong et al. 2005), pri artritíde (Noreau et  al. 1997), rakovine (Ho et al. 2006), fybromialgií (Bojner-Horwitz et al. 2003), srdcovo-cievnych chorobách (Belardinelli et al. 2008). Chren (2015) uvádza, že tanec je harmonizujúci prostriedok a napomáha ľuďom k odstraňovaniu niektorých civilizačných chorôb (obezita, cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia a i.).

Blažíčková (2004) uvádza, že tanec umožňuje formulovať a realizovať vlastný názor. Takýto proces sebavyjadrenia mobilizuje fyzickú a psychickú energiu človeka a  podporuje poznanie vlastného ja. Vedomá znalosť seba samého zvyšuje sebadôveru, zdokonaľuje spôsobilosť k sebareflexii a formuje zdravie. Podľa Očenášovej (2009) má tanec priaznivé účinky na psychiku človeka a je vhodnou metódou vo forme tanečno-pohybovej terapie v rámci psychoterapie. Cieľom tanečno-pohybovej terapie je dosiahnutie fyzickej a emočnej integrácie osobnosti. Základom metódy je neustála integrácia mysle, tela a pohybu prostredníctvom umeleckej tvorby. Podľa autorky je vhodné využiť túto metódu pri neschopnosti rozpoznávať, pomenovávať, vyjadrovať svoje pocity, pri ťažkostiach s verbálnym vyjadrením, ďalej pri chudobnom emocionálnom prejave, pri nekorigovanom pohybovom repertoári, pri hyperaktivite, zvláštnych obavách o seba a o svoje telo a i.

Podľa Murcia et al. (2009) tanec znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu v krvi. Štatistickú významnosť potvrdili autori experimentom „Emotional and Neurohumoral Responses to Dancing Tango Argentino“, ktorý aplikovali v Nemecku u 22-členného výskumného súboru v priebehu troch mesiacov. Experimentom zistili, že po hodinách tanca „Tango Argentino“ a na konci tanečného kurzu respondenti dosahovali  štatisticky významne nižšiu hladinu kortizolu v krvi ako pred tanečnými hodinami a na začiatku 3-mesačného kurzu. Autori odporúčajú využívať tanec ako psychoterapeutickú metódu.

V štúdií Kreutz et al. (2009) „Shall we dance? An exploration of the perceived benefits of dancing on well-being“ autori prostredníctvom online prieskumu v Nemecku analyzovali vnímanie tanca a postoj k benefitom tanca u 475-tich amatérskych, neprofesionálnych dospelých tanečníkov. Autori zistili, že za najpodstatnejšie pri benefitoch tanca respondenti pokladajú účinky spojené s emočnou dimenziou (psychické uvoľnenie, zlepšenie nálady, potešenie, sebaúcta a i.). Taktiež respondenti považujú za významné to, že tanec zlepšuje motorické schopnosti – rovnováhu, koordináciu tela a pohyblivosť. Autori odporúčajú zaradenie tanca do programu zdravia. 

foto: Veronika Donutková

.

ZÁVER

Význam tanca vieme určite rozobrať aj v rámci iných disciplín ako sú napríklad: história, psychológia, šport, pedagogika, geografia a i. Taktiež sa vieme v rámci spomínaných oblastí dostať k oveľa pestrejším názorom a vyjadreniam. Ak máte nejaký poznatok, štúdiu alebo názor podeľte sa s ním s ostatnými. Tak tanec rastie a jeho význam taktiež….

.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

  1. ALDEMIR, Y. G., N. RAMAZANOĞLU, A. F. ÇAMLIGÜNEY & F. KAYA, 2011. The effect of dance education on motor performance of children [online]. In: Educotional Research and Reviews. vol. 6, pp. 979-982. [cit. 2020-04-12]. ISSN 1990-3839. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/288792385_The_effects_of_dance_education_on_motor_performance_of_children
  2. BELARDINELLI, L. F., F. LACALAPRICE, C. VENTRELLA, L. VOLPE & E. FACCENDA, 2008.  Waltz dancing in patients with chronic heart failure. New form of exercise training [online]. In. Circulation: Heart Failure. issue 2 [cit. 2020-04-08]. Dostupné z: https://www.ahajournals.org/doi/full/10.1161/CIRCHEARTFAILURE.108.765727?url_ver=Z39.88-2003&rfr_id=ori:rid:crossref.org&rfr_dat=cr_pub%3dpubmed
  3. BLAŽÍČKOVÁ, E., 2004. Metodika a didaktika taneční výchovy. Praha: Konzervatoř Duncan centre. s. 20-35. ISBN 80-72901-66-4.
  4. BLAŽÍČKOVÁ, E., Z. BARTOŠOVÁ, L. H. PLACHÁ, A. PETÁKOVÁ a H. TUHÁČKOVÁ, 2019. Podkladová studie – Taneční a pohybová výchova [online]. Praha: NÚV [cit. 2020-04-10]. Dostupné z: http://www.nuv.cz/file/4202/
  5. BOJNER-HORWITZ, E., T. THEORELL, J. KOWALSKI & U. M. ANDERBERG, 2003. Dance/movement therapy and changes in stress-related hormones: A study of fybromyalgia patients with video-interpretation [online]. In: The Arts in Psychoteraphy. Sweden: Uppsala university [cit. 2020-04-02]. Dostupné z https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0197455605000687?via%3Dihub
  6. CHREN, M., 2015. Tanečný šport. Bratislava: ICM Agency, s. 3-27. ISBN 978-80-89257-67-3.
  7. HACKNEY, M. E. &  M. G. EAHART, 2010. Effects of dance on gait and balance in Parkinson’s disease: A comparison of partnered and non- partnered dance movement [online]. In: Neurorehailitation Neural Research. [cit. 2020-03-12]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20008820
  8. HANNA, J., 1995. The Power of Dance: Health and Healing [online]. In: The Journal of Alternative and Complementary Medicine. University of Marylend [cit. 2020-04-10]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/13833771_The_Power_of_Dance_Health_and_Healing
  9. JEONG, Y. J, S. C. HONG, L. SOO, M. C. PARK, Y. M. KIM & C. M. SUH, 2005.  Dance movement therapy improves emotional responses and modulates neurohormones in adolescents with mild depression [online]. In: International Journal of Neuroscience, vol. 115, issue 12. [cit. 2020-04-10]. Dostupné z: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/00207450590958574?scroll=top&needAccess=true
  10. KREUTZ, G., 2008. Does partnered dance promote health? The case of tango argentino [online]. In: The Journal of the Royal Society for the Promotion of Health. [cit. 2020-03-22]. Dostupné z https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/1466424007087805
  11. MURÁNIOVÁ, A., 2008. Výchova tancom, metodika ako vychovávať deti tancom. Bratislava: CS Profi-Public, s. 270-271. ISBN 978-80-969959-1-2.
  12. MURCIA, Q. C., S. BONGARD & G. KREUTZ, 2009. Emotional and Neurohumoral Responses to Dancing Tango Argentino: The Effects of Music and Partner [online]. USA, New York: SAGE [cit. 2020-04-12]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/244920993_Emotional_and_Neurohumoral_Responses_to_Dancing_Tango_Argentino_The_Effects_of_Music_and_Partner
  13. NOREAU, L., H. MOFFET, M. DROLET & É. PARENT, 1997. Dance-based exercise program in rheumatoid arthritis? Feasibility in individuals with American Collage of Rheumatology functional class III disease [online]. In: American Journal of Physical Medicine & Rehabilitation [cit. 2020-04-06]. ISSN 0894-9115. Dostupné z: https://insights.ovid.com/article/00002060-199703000-00005
  14. OČENÁŠOVÁ, Z., 2009.  Nech žije folkór, salsa a divné tancovačky. In: SALTO o pohybovom a alternatívnom divadle,  1-2/2009, s. 36-37. ISSN1336-3182.
  15. POLÁKOVÁ, M., 2009. Tolerancia, individualita a podpora kreativity. In: SALTO o pohybovom a alternatívnom divadle. 1-2/2009, s. 8-9. ISSN1336-3182.
  16. POLÁKOVÁ, M. a M.  PUCOVÁ, 2016. Kreatívny tanec. Bratislava: B in motion. ISBN 978-80971177-1-9.
  17. VAGNELI, N., 2005. Čítanka světové choreografie 20. století. Praha: Konzervatoř Duncan Centre, s. 207-208. ISBN 80-239-6412-7.

Katarína Čillíková (Chilli) – Instagram

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk