V siedmom dieli Show Your Step sme si pre teba pripravili orientálny tanec a koncept Ženskosť v podaní Heni Šidlovej. V článku s novým videom sa dozvieš aj 5 zaujímavostí, ktoré doplnia tvoje vedomosti o orientálnom tanci.

Projekt Show Your Step vznikol, pretože Slovensko je plné skvelých tanečníkov z rôznych tanečných štýlov, ktorí sú svetové kapacity, veľké osobnosti a v neposlednom rade profíci. V tejto sérii sa s nami podelia o svoj krok, prvok alebo koncept, jeho variácie a samotné sebavyjadrenie v tanci.

Projekt Show Your Step bude vďaka videám, ktoré (nielen za kamerou) spracováva Luc Melcerová, sprevádzateľom po rôznorodosti pohybov a miest. Koncept vznikol na základe idey Skaji. Skaja sa pričinila o zloženie zoskupenia, vzhľad a grafiku videa. Predošlé diely Show Your Step nájdeš tu.

Za nádherné priestory vďačíme Viktoria’s Gallery na Dvořákovom nábreží. Ďakujeme!

O Heni

Heňa sa k tancu dostala ako sedemročná úplnou náhodou, keď sprevádzala svoju mladšiu sestru na konkurze do Detského folklórneho súboru Klnka. Pod vedením DIS.Art. Ingrid Saňkovej a Mgr.art. Mikuláša Sivého sa zamilovala do slovenského folklóru a odvtedy poskakovala v každej voľnej chvíli. Jej najväčším snom bolo stať sa tanečnicou v Lúčnici. Sen sa jej čiastočne splnil počas účinkovania v predstavení Lúčnica a deti, no neskôr musela zo zdravotných dôvodov so slovenským ľudovým tancom prestať. 

Hoci slovenský folklór navždy zostane jej srdcovkou, začala si obľubovať aj kultúru iných národov, pričom práve v orientálnom tanci našla voľnosť, inšpiráciu a hlavne priestor na realizáciu vlastných tanečných nápadov.

Začínala pod vedením ruskej tanečnice Iriny Giertlovej a bola súčasťou jej tanečnej skupiny, neskôr ju veľmi tanečne ovplyvnil Libor Hlaváče. V arabskom folklórnom tanci sa ďalej rozvíjala v skupine Awaleem, pod vedením tanečnice Sheyly v Brne. Zúčastnila sa tiež množstva workshopov s domácimi aj zahraničnými tanečníkmi, má za sebou niekoľko úspechov na medzinárodných súťažiach a stále sa rada v orientálnom tanci vzdeláva. Momentálne sa mu venuje už desiatym rokom a tri roky ho ako externý pedagóg vyučuje na Masarykovej Univerzite v Brne, kde má pred sebou posledný rok štúdia medicíny. Je certifikovanou tanečnou lektorkou. 

Heňa Šidlová v priestoroch Viktoria’s Gallery na Dvořákovom nábreží © Luc Melcerová

O orientálnom tanci

Orientálny tanec je široký pojem, v našom ponímaní pomenúva hlavne tance arabských zemí. Jeho korene siahajú do Egypta, ktorý je označovaný za jeho kolísku. Má veľmi bohatú históriu. Z domácností a rodinných osláv sa presunul na javiská a neskôr – v prvej polovici minulého storočia – aj na filmové plátna a takpovediac do celého sveta. 

Charakteristické sú preň plynulé pohyby tela (osmičky, krúžky, vlnenie), akcenty a trasy, pohyb po priestore v podobe základných krokov a otočiek. Všetko dotvára jemná práca paží, ktoré dávajú tancu dušu.

Orientálny tanec síce vyzerá veľmi jednoducho, no často ide o jemné izolácie, ktoré vyžadujú tréning, prácu s intenzitou a frekvenciou pohybov, ich vrstvenie, vnímanie hudby a tiež poznanie a rešpektovanie vlastného tela a jeho limitov.

5 zaujímavostí o orientálnom tanci

  • Veľa ľudí si myslí, že orientálny tanec je jeden druh tanca, no v skutočnosti ide o veľké množstvo rôznych tanečných štýlov, respektíve podštýlov. Napríklad javiskový štýl Raqs sharki (tanec východu) obohatený o prvky klasického tanca; ďaľej množstvo folklórnych štýlov typických pre jednotlivé oblasti alebo dedinky; potom charakterové tance; ďalej umelecké tance vytvorené na podklade tradícií (spôsobu života, prípadne kusov odevu alebo vecí dennej potreby (napríklad džbán), ktoré sa používajú ako tanečná rekvizita a sú prispôsobené javiskovému prejavu); alebo tanec na zhudobnenú poéziu; či tanec so závojom, hodvábnymi vejármi a inými rekvizitami. 
Heňa Šidlová v priestoroch Viktoria’s Gallery na Dvořákovom nábreží © Luc Melcerová
  • Orientálny tanec mnohí z nás poznajú aj pod pojmom „brušný tanec“. Tento názov pravdepodobne vznikol aj na podklade odevu pozostávajúceho v oblasti trupu z jemnej látky, ktorý v tej dobe pre cudzinky, zvyknuté na niekoľko vrstiev oblečenia a brucho stiahnuté v korzete, pôsobil „naho“, hoci tanečnice mali pôvodne brucho zahalené. 
  • Dvojdielny kostým, tak ako ho poznáme dnes (s odhaleným bruchom), sa začal postupne používať aj z dôvodu rozmachu kinematografie v snahe zatraktívniť tanec a na základe vplyvov zo zahraničia. Pre veľa orientálnych folklórnych štýlov je však stále charakteristický zahalený kostým v podobe dlhej „košele“, či šiat, previazaných na bedrách šatkou.
  • Vzhľadom k tomu, že „brušný tanec“ nepozostáva len z pohybov brucha, ale naopak, väčšina pohybov panvou vychádza z skôr kolien a iných pohybov dolných končatín, ktoré vytvárajú ilúziu, že sa pohyb tvorí priamo v bruchu, by sa označenie „brušný tanec“ malo zamieňať za orientálny tanec, či ešte presnejšie – tanec arabských zemí. Navyše, ak sa žiaden iný štýl tanca nenazýva podľa časti tela, ktorá pohyb vykonáva, prečo by tomu malo byť inak v tomto prípade. 
  • Orientálny tanec nie je tancom len pre ženy. Veľa mužov po celom svete sa venuje orientálnemu tancu a to jednak jeho ženskejšej verzii v javiskovej forme, ale aj tradičným zemitým folklórnym tancom, z ktorých niektoré boli pôvodne čisto mužské a tanečnice si ich v dnešnej dobe prispôsobili do javiskovej formy. 

Koncept ženskosti

V našej spoločnosti je orientálny tanec ešte pomerne často vnímaný ako prostriedok slúžiaci k zvádzaniu opačného pohlavia, tanec, ktorý má byť vyzývavý a má vzbudzovať túžbu. 

Práve preto som si vybrala koncept ženskosti v orientálnom tanci – aby som poukázala na to, že rozvíjanie ženskosti v tanci (a pohybe všeobecne) nemusí automaticky evokovať jeho sexualitu, no zároveň je jeho neoddeliteľnou súčasťou a je len na nás, ako tanec budeme interpretovať. 

Heňa Šidlová v priestoroch Viktoria’s Gallery na Dvořákovom nábreží © Luc Melcerová

Ženskosť (či mužnosť) pritom nevyplýva z toho, či máme na sebe oblečený odhaľujúci kostým, alebo tvoríme väčšinu pohybov v oblasti panvy. Pramení v poznaní vlastného tela, jeho možností, nedostatkov, ktoré môžeme v tanci skryť, či naopak sa nebáť ich prezentovať. Vo vyrovnanosti, ale aj zdravej miere sebakritiky. 

Nejde o tvorbu technicky dokonalého pohybu, ale o jeho vnímanie, radosť z neho a pocit, že sa v ňom cítime príjemne. 


Kristína Gromová (Skaja) – Instagram

Heňa – Instagram, YouTube

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk