[mini_row full_width=”stretch_row” video_bg_url=”https://www.youtube.com/watch?v=dOWFVKb2JqM” parallax_speed=”1″ parallax_background_size=”yes”][mini_column width=”12/12″][mini_spacing height=”20px”][mini_column_text]
1. Akým spôsobom si sa dopracoval k sume, ktorú si pýtaš za workshop alebo vystúpenie?
[/mini_column_text][mini_column_text]
- Skúsenosťami, absolvovanými workshopmi – ako tanečník ale aj lektor, vzdelaním – ako tanečník ale aj tým školským, osobným rastom, komunikáciou, …
- Nie je to matematika. Uvedomím si, do akej miery je to o tom, že niekto chce mňa, alebo len potrebujú rádovo niekoho, kto im vyplní čas. Tiež je to ovplyvnené tým, akým spôsobom z toho cítiť lásku k nášmu umeniu. Z mojej strany je určite zohľadnené aj to, ako veľmi mi to zasahuje do plánov, do životného chodu alebo čo budem musieť kvôli jobu obetovať. Nenechávam si totižto platiť za „slová”. Keď niekoho stretnem a opýta sa ma na hocičo, nepýtam si za informácie peniaze. Tanec a ani žiaden štýl nie je môj, len sa o to zaujímam a vkladám do toho seba. To, čo suma v prvom rade pokrýva, je môj čas, ktorý predávam niekomu inému a cesta, ktorú sa snažím raziť, ukazovať a tým pomáhať iným tanečníkom živiť sa ako tanečník.
- Sumu za ktorú učím workshop nemám konštantu. Záleží na mnohých faktoroch – koľko musím kvôli tomu cestovať a teda rátam, koľko času ma bude stáť odučiť ten „hodinový“ workshop. Nerozlišujem, či učím 60 alebo 90 minút. Za tú sumu kľudne aj 120, keď už som tam. Ale viem učiť za menej, keď je to v mojom meste a nemusím preto cestovať 400 km tam a naspäť respektíve „stratiť“ dva dni aj s prespaním kvôli diaľke. Je to moje subjektívne ohodnotenie môjho času v aktuálnom rozpoložení a samozrejme s prihliadnutím na to, ako sa asi ceny pohybujú. V konečnom dôsledku je tá suma cca rovnaká, ale predsa nie je konštantná. Aj tak so mnou každý vždy vyjednáva a málokedy dostanem to, čo si pýtam.
- Zrátal som si dva plus dva, vynásobil to skúsenosťami, odmocnil okolitým ekonomickým prostredím a bolo.
- Čo sa týka workshopov, väčšinou sa snažím poradiť so svojimi kolegami s tanečnej brandže, ktorí majú viac skúseností s učením a vedia, ako sa pohybujú ceny, aby som svoju a tým pádom nepriamo aj ich prácu nepodcenila. Čo sa týka vystúpení, tam mám už niekoľkoročné skúsenosti, takže viem ohodnotiť úsilie, energiu a čas, ktorý na danú prácu potrebujem. Zároveň pri cene za vystúpenia vždy zvažujem pre koho idem tancovať.
- Prieskum trhu, čiže koľko si v priemere vypýta iný tanečník za workshop či vystúpenie. Samozrejme vždy to závisí aj od toho, s kým robíš, či je to po známosti alebo je to veľká zákazka od bohatej firmy.
- Postupne, rokmi, skúsenosťami a samozrejme aj výsledkami a to sú tri faktory, bez ktorých to nejde. Sumy nenapíšem, lebo sa odvíjajú od klienta, akcie, počtu lekcií alebo dôvodu, prečo alebo pre koho to robíme.
- K sume, ktorú si pýtam za workshop som sa dopracoval tak, že som pri svojom prvom učení prediskutoval sumu so svojim lektorom od ktorého som sa dovtedy učil. O sume za workshop som mal už predstavu nakoľko som organizoval workshopy a pozýval si lektorov do svojej tanečnej školy. Čo sa týka sumy za vystúpenie – mám rovnakú skúsenosť.
- Tancujem od 6tich rokov, takže je jasné, že som dlhé roky tancovala zadarmo. Postupom času, keď som sa dostala do rôznych tanečných agentúr, alebo do “vip” teamov, začala som za vystúpenia dostávať peniaze. Ale sama od seba si nepýtam peniaze za vystúpenie, veľa krát sa stane, že aj teraz idem tancovať zadarmo. Čo sa týka workshopov, veľa krát sa stane, že nechám nech cenu za workshop navrhne ten kto volá a ja sa rozhodnem. Samozrejme zohráva tam úlohu to, kam musím cestovať, ako budem cestovať, aká to je akcia a u koho budem učiť. Nemám stanovenú cenu, stále sa dá prispôsobiť.
- Keď som začal učiť, tak my bola predstavená štandardná cena, ktorá bola v tej dobe adekvátna. Momentálnu cenu som odvodil od námahy a energie, ktorú vynakladám k tomu, aby som predal také množstvo informácií a inšpirácie, ktorá dokáže študentov motivovať a inšpirovať aj po mojom odchode zo sály. Je to čiastka, ktorá ma uspokojí a motivuje ďalej pokračovať v tom čo robím bez toho, aby som sa cítil ako vykorisťovateľ.
- Skúsenosťami
- Skúsenosti, referencie a hlavným aspektom je tiež sebahodnotenie.
[/mini_column_text][mini_spacing height=”25px”][mini_column_text]
2. Myslíš si, že je tvoja suma na slovenské (české) pomery adekvátna? Myslíš že je adekvátna vzhľadom k tvojej ponuke?
[/mini_column_text][mini_column_text]
- Myslím, že táto suma je vyšší priemer, ale svoje schopnosti nepreceňujem.
- Sumy, ktoré si tu pýtajú tanečníci nie sú tajomstvom. Viem, že si pýtam asi trochu viac ako väčšina a je už na klientovi či je ochotný túto sumu zaplatiť. Nemyslím si, že by suma mala byť odrazom „počtu krokov” ktoré človek vie, ale skôr je to aj vec charakteru, jeho prístupu ku kultúre a skúsenosťami, ktoré je schopný pretransformovať do informácií. A preto si myslím, že moja cena je adekvátna. Priviedlo ma k tomu mnoho rozhovorov s rôznymi tanečníkmi, pre ktorých je tanec len zapnúť hudbu a spraviť štyri osmičky, alebo naopak len rýchle vreckové. Svoje vízie spojené s tanečným svetom a chápaním si totižto vážim viac, ako choreografiu, ktorú po lekcii zabudnem aj ja sám 🙂
- Myslím si že suma za môj výkon je častokrát podhodnotená a kebyže sa zamestnám ako bežný človek s vysokou školou, zarobím v tomto momente viac. Takže nie je adekvátna vzhľadom na námahu a čas, ktorý do toho investujem. A tým, že robím štýl, ktorý na Slovensku robí veľmi málo ľudí a musela som sama investovať nemalé peniaze do cestovania za správnymi informáciami. Trvalo mi skoro rok naučiť sa niektoré pohyby technicky správne a ja teraz tie pohyby naučím niekoho za 60 minút – a je tam, kde ja po roku (obrazne povedané ušetrí ten môj rok a investície na cestovanie) tak si myslím, že som veľmi zle ohodnotená. Ale zase nezačala som to robiť pre peniaze. Ale bez peňazí by som neučila a nedávala do toho toľko energie a času takže to ide ruka v ruke.
- Čo sa týka tanečného prostredia/ scény, tam mám pocit, že ľudia už akýmsi spôsobom dokážu ohodnotiť tanečnú prácu a ponúknuť relevantné sumy pre slovenský trh. Ak ma pozývajú ľudia mimo tanca (netanečníci, promotéri festivalov či podujatí) tam sa stretávam s absolútnym nedocenením a samozvaným vysvetľovaním, že vlastne tanec je len komplementárny (doplnkový) subjekt festivalu a free vstup by mi asi mohol stačiť spolu s lístkom na jedlo. Moja suma je vždy iná čiže niekedy mám pocit, že je adekvátna k mojej ponuke, niekedy mám pocit WAU – dali mi viac, a niekedy musím vysvetľovať, že do mínusu kvôli nákladom na dopravu za free vystúpenie fakt nepôjdem.
- Je
- Suma je adekvátna slovenským pomerom, ale v porovnaní s nie slovenskými lektormi je táto suma nízka. U nás to funguje stále tak, že pokiaľ nie si zahraničný lektor, ľudia vyžadujú stále nižšie sumy, čo je v podaktorých prípadoch smutné. Z vlastných skúseností môžem povedať, že u nás na Slovensku máme niekedy kvalitnejších lektorov ako v zahraničí – hovorím len na základe vlastných skúseností a myslím mladšiu generáciu tanečníkov.
- Keď počujem/vidím koľko peňazí sú schopní ľudia platiť za vystúpenia aj na Slovensku tak mi cena, za ktorú chodíme tancovať my (ja) príde adekvátna.
- Myslím si, že je adekvátna k tomu, čo všetko som schopný pokryť na mojej lekcii. Od rytmu až po tance, ktoré už nie sú momentálne aktuálne. Od informácií a môj osobný prehľad na vec až po celoživotné skúsenosti.
- Je najadekvátnejšia a vystihuje fakt, ako silno si vážim svoj čas, skúsenosti, schopnosti a prácu.
- Nie je to nič extra, keď si človek vezme, koľko hodín a rokov sa nadrie, aby sa k takej cene dostal a vzhľadom k tomu, že kdejaký futbalista berie 100000x viac za pár minút na ihrisku.
[/mini_column_text][mini_spacing height=”25px”][mini_column_text]
3. Napíš nejaké negatívne skúsenosti – napríklad v komunikácii s objednávateľom, alebo nejaké problémy ohľadom vyplácania honoráru, prípadne skresávania tvojej ceny, alebo iné povýšenecké jednanie či nerešpekt voči tvojmu umeniu. Čo ťa dokáže naštvať pri komunikácii s objednávateľom?
[/mini_column_text][mini_column_text]
- Mňa skôr dokáže nahnevať jednanie a komunikácia pred akciou a na akcii viac ako samotná cena a jej vyplácanie. Nekonečné čakanie, absolútne ignorovanie potrieb tanečníkov, ktorí sú pre TV alebo event doplnok k číslu, no častokrát tvoria jeho podstatu a bez nich by vystúpenie nebolo možné. Takže to zhrniem v jednom slovíčku – podradnosť. Ešte stále sa na Slovensku ale aj v Čechách vnímajú tanečníci ako podradní umelci.
- Maximálne ma vytáča, keď sa organizátor neustále pokúša sťahovať sumu, a ak sa na to aj rozhodnem pristúpiť, tak pokračuje v zjednávaní ešte aj z preplatenia cesty a podobne. Hnevá ma, že je to ako na trhu. Snažím sa o to, aby spolupráce boli profesionálne, aby sa tu tanečníci, choreografi a organizátori rešpektovali. To je totižto podľa mňa jediná cesta, ako nebudú tanečníci považovaní za kedykoľvek a ľahko dostupný backup. Preto, ak niekto chce lektora, tanečníka alebo čokoľvek, tak by mal rešpektovať sumu, na ktorú sa sám hodnotí. Aj v obchode je iná suma za Tesco čokoládu a Lindt a nikto sa nepokúša dostať Lindt-ku za cenu tej prvej. Prečo to potom tak nemôže fungovať aj niekde, kde sa tvárime, že nás to živí a k tomu to ešte aj milujeme. My sami sme prví, ktorí si musíme určiť podmienky, v ktorých máme chuť tvoriť, bádať a žiť, a dodržiavať ich ak chceme, aby sme boli platení za tanec a nie za prosíkanie o honorár. Niekedy to stojí aj nejaký ten job, ale pre profesionálnejšiu budúcnosť a lepšie spolupráce som ochotný túto cenu kedykoľvek podstúpiť.
- Negatívne skúsenosti mám v komunikácii s externými agentúrami, nie keď si ma zavolá učiť tanečná škola. Stalo sa mi, že mi pani vysvetľovala, že tie pohyby čo robíme podľa nej robila Beyoncé inak a že Madonna sa v klipe viac hýbala nohami a vlastne keď používame ruky v jednej choreografii, tak v tej druhej ju to už nudí. Ona ako divák by už odišla a teda či by sme mohli použiť výkopy, lebo potom vyzerá, že nás je viac….bez komentára. Samozrejme ako tanečníci sme v hierarchii šoubiznisu medzi moderátorom, spevákom, hercom až na tom poslednom mieste. Častokrát nám nedajú šatňu, alebo ak dajú, nemáme tam stoličky prípadne niečo, kam si môžeme zavesiť kostýmy. Maskérky nám nedajú, lebo to je plytvanie, takže čakajú, že to zvládneme sami. To, že sa musíme rozcvičiť nikoho nezaujíma. Ak dajú napríklad moderátorovi 300 eur, spevákovi čo spieva na playback 300 eur a chcú 5 člennú tanečnú skupinu za 300 eur, nikomu nedôjde, že tá suma sa musí vydeliť piatimi, mínus náklady na tanečnú sálu, kostýmy, make up, chod firmy, marketing a niekedy aj províziu managerovi. Často si povedia :“Veď je to len 5 minútová show“. To, že to trénujeme hodiny na sále, ktorú si platíme nevidia. A keď mi dva dni pred akciou zavolajú že 3:50 skladba sa im zdá krátka a ten začiatok je nudný (choreo ani nevideli len počuli hudbu), že či by sme mohli ešte minútu domixovať = niekoľkohodinový tréning, zladiť 5 a viac ľudí a ďalšie náklady na sálu. Tanec milujeme, ale chceme byť za to rešpektovaní. A potom ti pani na street danceovú choreografiu, ktorú si objednala povie, že už videla aj väčšie synchro…a mohla by som pokračovať dlho. Zjednávajú často aj nízke sumy o 50 eur čo sa mi pri 50 000 eurovom (malom) firemnom evente zdá smiešne a nám to pokryje aspoň nízkonákladový kostým prípadne náklady na sálu za mesiac, aby sme mohli pokračovať. K tomu musíme riešiť propagačné materiály ako videá, fotky, web – to stojí nemalé peniaze, a každý sa háda, že ja si robím promo a oni ma majú zadarmo nafotiť? Samozrejme že nie, ale ja chcem byť tiež ohodnotená za tú námahu, ktorú do toho dávam. A ak nebudem, prestanem a zamestnám sa na 8h denne a budem si tancovať pre radosť. Učiť nebudem. Nech si to oddrú sami tí ľudia, keď si to nevedia vážiť. Neohováram študentov ale externé firmy, ktoré na nás zarábajú lebo nám dajú (obrazne) 40 eur a 400 si nechá niekto ako províziu, že vybavil program. Mám pokračovať?
- Je toho viac. Po prvé, to je také skôr smutnejšie, že nie každý si môže dovoliť zaplatiť to, čo pýtam. V porovnaní so zahraničím je to na Slovensku občas veľmi zaujímavé. V zahraničí dopredu vždy viem, čo idem robiť a za koľko. Odrobím si (odtancujem), dostanem zaplatené podľa dohody, vybavené. Na Slovensku som takýto hladký proces skoro nezažil. Vždy musím pýtať, naťahovať, cítim sa normálne vinný keď si opakovane pýtam honorár, ktorý som mal dostať už pred mesiacom, alebo je honorár nakoniec iný, ako bola dohoda. Zo začiatku ma to bavilo, malo to šťavu, bolo to také špinavé a všetko to v sebe malo štipku adrenalínu. Ale čím som starší, začína mi to čoraz viac liezť na nervy. Česť výnimkám.
- Asi chvála bohu zatiaľ nemám nejakú extra zlú skúsenosť, čo sa týka vyplácania. Skôr by som všeobecne poznamenal negatívnu skúsenosť, ako klienti uvažujú o tanečníkoch. Vždy je to bohužiaľ tá posledná zložka / položka na eventoch. Dôležitý je priestor, kde sa akcia koná, dobrý catering, DJ, hudba a ak nestačí rozpočet, prví, komu sa okresáva honorár sú tanečníci. Tanečné umenie je na Slovensku veľmi podceňované, je to smutné.
- Hnevá ma, keď veľké firmy vyhodia pre eventovku na podujatie napr. 5 000 eur a tanečníkom chcú vyplácať 50 eur. A všeobecne skreslené vnímanie hodnoty tanečného umenia, čo je ale asi aj spôsobené životným štýlom Slovákov, nakoľko tancovanie v našom národe nie je zakorenené ako prirodzený druh zábavy. Napríklad na Jamajke tým, že je „zábavný priemysel“ veľmi prepojený a normálni ľudia sú zvyknutí chodiť sa baviť a tancovať lokálne tance na domácu hudbu, za vytvorenie takéhoto prostredia na akomkoľvek evente dokážu zaplatiť omnoho viac ako Slováci. Takisto pri tvorení klipov pre umelcov na Jamajské pomery je tanečník lepšie ohodnotený ako Slovák. Pretože artisti vnímajú jeden element spojený s druhým a podporujú sa, lebo tanečníci promujú ich hudbu všade kam chodia – vymyslia svoje tance, ktoré sa učia bežní ľudia a tým vzniká väzba k samotnej skladbe a stáva sa z toho masová záležitosť. Zlú skúsenosť mám s vyplácaním. Keď robím s niekým koho nepoznám, snažím sa nechať sa vyplatiť ešte pred odvedením svojej práce. Raz sa mi stalo, že organizátorovi neprišli ľudia na event a nemal nás ako vyplatiť, tak povedal, že pošle peniaze, ktoré sme už nikdy nevideli. Hnevalo ma, keď mi korporácia ako RedBull bola dlžná 200 eur 5 mesiacov, sama som im musela písať každý týždeň a zisťovať, ako je na tom môj honorár, musela som im napísať zmluvu o umelecké dielo, aby ma vlastne mohli vyplatiť, lebo sami to neboli schopní spraviť a absolútne ignorantský zlý prístup.
- No veľa takých negatívnych skúseností popravde nemáme ale naťahovanie, zjednávanie nasilu a nedajbože argumentovanie porovnávaním cien s ostatnými, či šetrenie na cestovnom (napr. „choď 500km vlakom alebo autobusom, lebo auto je drahé) tej komunikácii absolútne nepomôže.
- Komunikácia, vyplácanie ohľadom workshopov boli zatiaľ vždy v poriadku. Čo sa týka cien, komunikácie ohľadom vystúpení som sa vždy stretol iba s vyjednávaním za nižšiu sumu a beriem to celkom ako nerešpekt voči umeniu, ktoré robíme. Málo kto dokáže akceptovať to, že zostavenie kvalitného vystúpenia zaberie dosť času. Bohužiaľ v našom svete sa vždy nájde niekto, kto pôjde pod cenu alebo zadarmo. Objednávateľ si vo väčšine prípadov vyberie kvantitu a nie kvalitu. Najviac ma dokáže naštvať argument, ktorý je používaný asi najčastejšie – urobíš si reklamu.
- Zatiaľ som nemala žiadne negatívne skúsenosti. Nejak ma to obchádza (klop klop). Raz za čas sa stane, že nemajú dobre pripravené podmienky pre tanečníkov – pódium alebo zlá hudba.
- Veľa zlých skúseností nemám. Vždy si stojím za svojím. Pokiaľ klient nesúhlasí s mojimi podmienkami, idem od toho. Viem, že je často problém so zjednávaním kde objednávateľ nechápe, že nekupuje zbožie, ale umenie, situáciu a celoživotné odhodlanie.
- Mám väčšinou dobré skúsenosti, lebo veď ako sa chováme, tak sa chovajú k nám. No asi by som promotérom, agentúram, firmám, respektíve ľuďom, ktorí sú platení neskutočnými sumami obrovských firiem zazlievala trochu obozretnosti vo výbere skupín. Chápem, že televízia hýbe svetom a že Slovensko je malé, ale chýba mi trochu kreativita, ľudskosť a predovšetkým kvalita na našich doskách. Samozrejme toto tiež smeruje k tanečným zoskupeniam, ktoré kazia takzvanú cenu trhu, keď sú schopní promotérom dokonca zaplatiť, aby mohli na evente tancovať!! Prosím Vás, ako Vás môže niekto ohodnotiť, keď si sami seba nevážite?
- Ľudia stále berú naše umenie za pouličné hobby, za ktoré sa nemusí platiť. Je veľa objednávateľov, ktorí si myslia, že za pár euro zalepia tanečníkovi ústa, aby zvyšok mohli dať moderátorovi, spevákovi a podobne. Bohužiaľ je to dosť zlé aj v televíznom šoubiznise, kde má tanečník rovnakú právomoc ako upratovačka. Občas je to bohužiaľ aj tým, že mnohí tanečníci sa nevedia chovať ako profíci a chcú za to veľa peňazí, takže si za to občas môžeme aj sami. No ak dobrý moderátor môže dostať XY peňazí, tak dobrý tanečník by mal byť ohodnotený lepšie ako je zvykom, pretože tvoria jednu show.
[/mini_column_text][mini_spacing height=”25px”][mini_column_text]
4. Napíš naopak pozitívne skúsenosti – aký spôsob komunikácie s objednávateľom máš rád a podobne. Prípadne opozitum k akejkoľvek otázke z otázky číslo 3.
[/mini_column_text][mini_column_text]
- Mám rada, keď mi pred workshopom na rovinu vysvetlia finančnú situáciu, prečo workshop robia, za akým účelom a prečo nemajú dostatočné finančné prostriedky. Mám rada, keď sa dohodneme na presnom dátume, čase, ohodnotení a potom je komunikácia jednoduchšia, priateľskejšia alebo neutrálna – je to super lebo obaja vieme, že nie sme kámoši ale urobili sme super „obchod“ tak, aby boli všetci spokojní..
- Samozrejme existujú aj skvelí organizátori. Nehovorím však len o tých, ktorí majú neobmedzený rozpočet a dobrú vôľu. Tí to majú jednoduché. Skôr oceňujem úprimných ľudí, ktorí vedia aké sú ich možnosti, nenaťahujú tanečníka a nerobia z neho blbca, ak je jeho taxa vyššia. Ak napíšu aké sú možnosti, vidím, že im záleží na obsadení, no zároveň rešpektujú aj možný nesúhlas. Ak sa človek necíti pod tlakom a že je obeťou vypočítavosti, tak je určite omnoho pokojnejší a ochotnejší. To sa netýka len tanca, no práve tam mám často pocit, že toto chýba.
- Mám pozitívne skúsenosti – napríklad keď mi sami od seba zvýšili honorár, lebo som im pomohla vymyslieť koncept, alebo nám dali „tringelt“, lebo sa im to páčilo. Taktiež tanečné školy na Slovensku, s ktorými som sa stretla sú extrémne vďačné a milé a neviem si to vynachváliť. Výborné skúsenosti mám so zahraničia. Tam ma nosili na rukách, tešili sa a zaplatili mi naviac, čo som ani nepýtala. Alebo mi sami navrhli takú sumu, že som neverila, že je to možné. Mám veľa pozitívnych skúseností. Preto to stále robím. A spôsob objednávania mám rada taký, že sa dohodneme a platí. Potom mi to klient potvrdí sám od seba a na mieste nemusím čakať do poslednej chvíle, kým prídu na tému peniaze. Nepotrebujem extra servis – jedna voda, pokecať, vybaviť čo treba a banány si kúpim aj sama. Ale niečo pod zub vždy poteší. V oficiálnom styku obľubujem predfaktúry. Vtedy nie som nervózna, či vystúpenie bude, ak bude či ma zaplatia, či na čas a podobne.
- Mám rád čistú a otvorenú hru. Ak je to z honorárom neisté a práca hocijaká, stačí to povedať vopred na rovinu a vždy sa vieme nejako dohodnúť. No ale najlepšie je samozrejme keď ti zavolajú, povedia čo od teba chcú, za koľko a či do toho ideš. Idem, odrobím, zaplatia dohodnutú sumu, dovidenia.
- Mám veľmi rada priamu, férovú a otvorenú komunikáciu. Cením si, keď objednávateľ informuje o všetkom dopredu a sám, keď z neho nemusím ťahať informácie ako z chlpatej deky. Komunikácia je základ, oznámiť fakty, kde, kedy, čo a za koľko. Najlepšiu skúsenosť mám s eventovými agentúrami, kde v produkčnom tíme pracujú bývali tanečníci. Dokážu ohodnotiť a postarať sa o nás interpretov, lebo kedysi boli na našom mieste 🙂 .
- Skvelá je adekvátna komunikácia, ktorá ti predostrie všetky podmienky a požiadavky bez postranných úmyslov, aby človek vedel priamo do čoho ide a čo mu z toho vyplýva. Čiže hneď na začiatku mu povedať čo od neho chce, ako dlho to bude trvať, koľkokrát, aká je ponuka a prípadne ponúknuť nejaké zábezpeky (zmluvu o diele, vyplatiť predom a podobne). Takisto mám rada pripomienky, ak človek ráta so spoluprácou aj naďalej, konštruktívna kritika je vždy pozitívna, aj keď je zlá. Tiež platí, že čím je človek konkrétnejší a špecifickejší, o to viac sa viem priblížiť k jeho predstave. A niekedy zasa sloboda a voľná ruka vykreujú niečo ešte lepšie. PROSTE DOSTATOČNE ODKOMUNIKOVANÁ ZÁLEŽITOSŤ.
- Rýchle, priame jednanie s rýchlym záverom je najlepšie J. Či už je výsledok áno alebo nie.
- Mám rád, keď mi vedia na začiatku ponúknuť konkrétny honorár. Na základe ponúknutého budgetu viem objednávateľovi ponúknuť a prispôsobiť napríklad svoje vystúpenie.
- Veľa krát sa stretnem s veľmi pozitívnymi ľuďmi, ktorí vedia tanečné umenie pekne oceniť a vážia si nás. Páči sa mi keď nám organizátor zabezpečí odvoz, občerstvenie, šatňu a podobne.
- Baví ma úprimnosť a ústretovosť. Viac ma baví umelecký prístup ako obchodný, aj keď viem, že obchodný sa nedá odopnúť.
- Profesionalita, úcta, dochvíľnosť, ľudskosť , kreativita, dôvera.
- Samozrejme sa nájde aj veľa zadávateľov a organizátorov, ktorí rešpektujú tvoje referencie a skúsenosti a radi ti za tvoju prácu zaplatia dobré peniaze. Táto spolupráca sa potom drží na veľmi dobrých vzťahoch. Mám veľa dobrých skúseností. Väčšinou ide o podnikateľov či organizátorov, ktorí si uvedomujú že to, čo robíme, nie je ľahká disciplína.
[/mini_column_text][mini_spacing height=”25px”][mini_column_text]
5. Máš niečo, čo by si chcel odkázať klientom (promotérom, eventovým agentúram) alebo tanečníkom?
[/mini_column_text][mini_column_text]
- Robíme umenie, také isté ako speváci, maliari, herci… „predávame“ svoje telo, emócie, hereckú stránku, pracujeme na sebe tvrdo aj mimo pracovnej doby. To sa nedá povedať pri mnohých zamestnaniach. Chcela by som viac pokory, vyspelej komunikácie a finančného ohodnotenia.
- Rešpektujte nás. Náš výkon nevylepší autotune, chyby nezachráni make up a vedomosti nevylepší skúsený textár. Vy z tanečného sveta to predsa viete, tak si to len uvedomte a nesnažte sa špekulovať ešte aj na svojich vzoroch alebo lídroch. Aj oni sú len ľudia, ktorí chcú byť lepšie ocenení ako ich slabšia konkurencia.
- Prosím berte tanečníka za rovnocenného umelca ako je spevák, herec či moderátor.
My nemôžeme tancovať na playback. Často musíme prísť v skupine viacerých ľudí či trénovať tvrdo, aby sa Vám to páčilo. Robíme to z lásky a preto že chceme, ale pre niektorých je to už živobytie tak nezanedbávajte význam peňazí v našich životoch. Bez nich to proste nejde. Najmä tanečníci Vám to 3x vrátia, urobia veci naviac a podobne. A poďakujte im, pochváľte ich, keď sa Vám ich tanec páči. A keď sa Vám nepáči, aj to povedzte – a prečo. Prosím nech už nepočujem že „toľko za 3 minúty?“.
- Je za tým oveľa oveľa viac práce ako len 3 minúty.
- Svetový mier
- Splňte si svoje záväzky, komunikujte, buďte slušní, predložte svoju predstavu.
- Myslím, že všetko podstatné je uvedené v predošlých štyroch otázkach :).
- Chcel by som len, aby rešpektovali našu prácu adekvátne nášmu výkonu a skúsenostiam a nebrali tanečníkov ako doplnok a spestrenie k niečomu.
- Tanečníkov na Slovensku je hrozne veľa a mnohí z nich sú veľmi šikovní. Mali by si viac všímať iných tanečníkov – a nie len tých, ktorých vidia v TV 🙂 .
- Umenie je v určitej fáze nemerateľná položka. Je ťažké dať cenu niečomu, čo je produkt srdca a fantázie.
- Tanečníci, ktorých si objednávate na svoje eventy sú ľudia, profesionáli (pravdepodobne), ktorí sa živia tancom. Prosím nechcite ich tanec za barter. Ako majú ďalej zveľaďovať a zhmotňovať krásu hudby, baviť Vás a poskytnúť Vám kultúrny zážitok v častokrát Vami stanovených predstavách.
- Vnímajte situáciu show, performance a cien za jednotlivých umelcov vo svete a snažte sa pochopiť, že tanečník nie je pohyblivá kulisa, ale plnohodnotný umelec ako spevák, maliar, moderátor a podobne
[/mini_column_text][mini_spacing height=”25px”][/mini_column][/mini_row]