Prečo si vedieme tanečné zápisníky?

Písomné spracovávanie tanečných informácií  a ich uchovávanie, tieto dve činnosti predstavujú pre mňa magické teritórium. V našej tanečnej komunite totiž neexistuje úplne popisná literatúra či video, kde si vyhľadáš všetky kroky, cvičenia, štýly, informácie a podľa mňa to ani úplne nechceme, protože oceňujeme a podporujeme rôznorodosť prístupu k tancu a k umeniu. Jednotlivé informácie zbierame skúsenosťami postupne, pomaly a často „cez pohyb“ (bez slov). Získavame ich väčšinou zo „sessions“, z workshopov, diskusií, z videí či „ústnym podaním“. Každý tanečník si k ním hľadá svoju cestu a spôsob ako si ich uchovať v pamäti. Systém spracovávania a narábania s informáciou máme individuálny a preto som sa rozhodla osloviť pár tanečníkov aby napísali niečo o svojich zápisníkoch ako o jednej z pomôcok ako to všetko archivovať. Opísali aký to má pre nich význam a o samotnom vzťahu k tejto aktivite. Zaujímal ma i systém zápiskov a ich funkcia.

Tanečné zápisníky ako pomôcka či archív cenných informácií. Prostredníctvom príspevku  nahliadneme trochu bližšie k tomuto zaujímavému fenoménu, ktorý vlastnia viacerí tanečníci ČSK scény.

 

Denmir

„Asi by som rovno začal tým, že všeobecne mám rád systém a bez neho sa neobídem ani v tanci. Pre mňa je ideálnym stavom pre kreatívnu tvorbu kontrolovaný chaos alebo improvizácia v rámci nejakých obmedzení, konceptov, pravidiel, nápadov. Skúsim teda popísať ako si tento systém budujem. Akákoľvek nová informácia prechádza u mňa rôznymi etapami. Začína to tým, že ma niečo napadne, niečo si všimnem napr. na workshope, na „jam-e“, vo videu alebo kdekoľvek v živote. V tej chvíli si to zapíšem do mobilu a nechám to tam zhruba na dva mesiace. V priebehu tohto obdobia to skúšam, poznávam a vstrebávam. Druhá etapa nastáva vo chvíli keď cítim, že tomu rozumiem. Prechádza to do ďalších poznámok, kde sú veci, ktoré sa snažím dostať do „svojho tanca“, aplikujem, kombinujem a adaptujem ich. Potom nasleduje tretia etapa, kde sa tá informácia stane vedomosťou a dávam ju do takzvanej „kostry“, kde mám popísaný tanec zo všetkých strán rozložený na elementárne prvky. Pripomína to obsah knihy a nie je to veľmi obsiahle. Som ale schopný si z toho vybaviť všetko čo o tanci poznám a pravidelne sa podľa toho skontrolujem, aké „skills“ mám momentálne dotiahnuť. Je v papierovej podobe a kópiu toho nosím zo sebou občas na tréningy. Štvrtá etapa je ak ma určitá téma zaujme viac a venujem sa tomu dlhšie. Z takýchto tém „vylezie“ niečo ako článok alebo odstavec a mám to uložené v podobe dokumentu v počítači. Mám taktiež pár celkom obsiahlych dokumentov (50 strán) s citátmi, históriou a základnými krokmi. Niečo mám prebraté od iných a niečo vyhľadané. Špeciálnym prípadom sú nápady projektov, ktoré sú väčšinou v kreslenej, písomnej podobe na papieri (spravidla A4). Tie ale po realizácií vyhodím. Zvlášť ešte spisujem svoje pohyby, variácie alebo charaktery a dávam všetkému názvy. Nazbieral som taktiež takú knižnicu rôznych videí zhruba 40Gb, ale tú mi ukradli z batožiny v lietadle a je pravda, že som sa k tomu až tak často nevracal skôr som to len zbieral. Teraz ale aj tak viem kde a čo podľa potreby nájsť resp. koho sa na čo spýtať.“

 

Gabanna

„Keď sa tak na tie svoje poznámky pozerám, tak zisťujem že v tom nejaký extra systém nemám ale neznamená to, že by v tom bol chaos (haha). Celkom sa v tom vyznám. Zošit mám už cca 4 roky ale na to aká dlhá doba to je, tam toho veľa nemám. Niekedy by si človek aj chcel zapísať, ale v tom zhone a pri všetkých povinnostiach to odsúva a potom sa na to zabudne. Môj zošit má rôzne časti: na začiatku je niečo k histórií, z prednášok od KRS One, rôzne citáty, ktoré pekne vystihujú hip hop ako kultúru. Vždy keď si zošit otvorím tak mi to pripomenie, že hip hop je naozaj krásna kultúra.:). Ďalej mám nejaké hlášky z „interviews“, ktoré som si jednoducho povedala, že by bolo dobré mať zapísané. Potom nasledujú už rôzne koncepty na tréning, napr. niečo k rytmike, k pracovaniu s energiami, ťažiskom, nejaké “dancing games” a cvičenia, ktoré hráme/robíme s deckami na tréningu. Mám tu aj pár nápadov na vylepšenie tréningu z takého, nazvala by som to psychologického hľadiska. To mám od svojej sestry, ktorá tancuje spoločenské tance. Páči sa mi, že u nich sú tréneri naozajstný pedagógovia a počas tréningu sú na 100% profesionáli. V zošite mám aj poznámky z Paradoxových videí, ktoré sú pre mňa dosť nápomocné. Paradox veľa hovorí o kreativite, uvedomení si tela, o dýchaní atď… Mňa to veľmi zaujíma, a vždy si to rada pripomeniem. Nedávno som si začala písať poznámky aj z tréningov a workshopov – Spicylicious, workshop s Dedsonom, Jimmy Yudat-om.. Nevenujem sa tomu ale v takom rozsahu ako by som chcela. Myslím si, že je fajn si zapísať niečo z workshopu/tréningu, lebo často nám lektori dávajú svoje cenné vedomosti a ja zábudlivý typ človeka, si na to o týždeň ani nespomeniem. Takto keď si to zapíšem, to mám stále po ruke a môže ma to posunúť v tanci ďalej. Myslím si, že mať takýto zošit je veľmi fajn. Často si ho čítam a informácie z neho posúvam aj deckám, ktoré trénujem. Informácií o hip hope ako kultúre je strašne veľa, to isté platí o hip hope – tanci nehovoriac už čo za kvantum to je keď sa bavíme o tanci ako takom.  Je fajn mať aspoň niečo z toho zapísané a pozrieť sa na to z takej trošku inej stránky, sadnúť si a trošku poštudovať. :)“

 

Sarah Weiss

„Keď som prvýkrát prišla na SDK tak som po prvom dni zistila, že množstvo informácii, ktoré prijímam presahuje moju schopnosť všetko si zapamätať (kroky, pesničky, históriu, choreografie a iné). Na začiatku som si to písala všetko len do telefónu, ale niekedy je dôležité si veci aj kresliť, tak som prešla na zápisníky. Postupne som si nahrávala choreografie a konkrétne kroky z workshopov a systematicky som si to ukaladala do súboru v počítači, ktorý som mala prepojený s mojim zápisníkom. Medzičasom keď som sa začala venovať architektúre a umeniu tak som so sebou nosila iba jeden čistý zápisnik do ktorého som zhromažďovala všetky prednášky, nápady, vnemy, skice, kroky, referencie atď. Jedine na poznámkovanie kníh mám zvlášt zápisníky. Bohužial to začalo byť veľmi nezorganizované takže sa k týmto zápisníkom nevraciam za účelom trénovania, aj keď verím, že by som tam našla nejaké zaujímavé veci, ku ktorým by som sa rada vrátila. Naposledy som sa k vedeniu zápisníku čisto na tanec vrátila keď som trénovala s Kashmirom a Renegadom, ktorí mi obaja dali strašne veľkú  zásobu krokov, za účelom trénovania techniky. Častokrát som si ich musela nazvať sama, nakreslit aby som ich nezabudla. Každú stranu som venovala jednému kroku a písala a kreslila som si tam variácie. Toto je jediný zápisnik, ku ktorému sa vraciam keď sa pripravujem na tréning, ktorý učím. Myslím si, že sú dva typy tanečníkov: tí, ktorí majú obrovský talent a stačí im trénovať pravidelne, čokoľvek a akokoľvek na to aby boli vynikajúci a potom my, smrtelníci, ktorí potrebujeme konkrétny systém, ktorého sa držíme na to aby sme sa zlepšovali v predom určenej veci, ktorá sa týka tanca. No a presne preto si myslím, že mať zápisník je extrémne dôležité pre každého tanečníka, ktorý pravidelne trénuje za nejakým účelom. Cieľom je spisovanie krokovej zásoby, dokumentovanie konceptov, kreslenie si choreografií, zadávanie si konkrétnych cieľov rozoberanie si skladby hudby, či už horizontálne (refrény, bridge, slohy) alebo vertikálne (konkrétne hudobné „layers“ a nástroje). Samozrejme netvrdím, že bez zápisniku sa nikto nikdy nestal vynikajúcim, len si myslím, že veľa ľudí netrénuje systematicky a tým pádom majú oveľa pomalší progres. Keď si to píšete je väčšia pravděpodobnost, že dáte štruktúru vašej príprave.
Highlight zošitu: “Ten kto pôjde prvý do kruhu je najviac hiphop, je asi taká sprostosť ako ten, čo bude prvý na stage-y vyhráva!” haha.“

 

Janie

„Taneční deník, zápisky si vedu už od roku 2011 a první záznam mám z workshopu EndrewStyle a Luccy, kteří naší skupině v té době předávali strašně moc informací a skills, za což jim do teď vděčíme. Většinu zápisků mám z workshopů – názvy kroků nebo jejich provedení a variace, nové koncepty, cvičení, myšlenky, rady, prostě cokoliv nového nebo zajímavého, co si chci zapamatovat. Miluju, když si můžu s ostatními tanečníky povídat o jejich vnímaní pohybu, tance a taneční kultury, takže určité poznámky jsou i z „obyčejných“ rozhovorů či diskuzí. Někdy si zapíšu třeba jen charakteristický styl, nebo feeling u tanečníka, když freestyluje, abych se tím inspirovala. Toto zapisovaní na jedno místo má pro mě obrovský význam. Nejen, že se k tomu můžu kdykoliv vrátit a trénovat podle toho, ale zároveň se mi vždy vybavují i vzpomínky s danou akcí. Určitě bych to doporučila i ostatním, protože tanečník za život navštíví tolik akcí, lekcí a workshopů a není šance si vše pamatovat. Takto se k tomu může kdykoliv vrátit a stává se z toho i silná srdeční záležitost.“

 

Zuzka Barútová

„Som vizuálny typ, preto si vediem veľa grafických záznamov. Pri tvorení choreografie si často pomáham kreslením útvarov pomocou bodiek, čo predstavuje rozostavenie jednotlivých tanečníkov vo formácii. Môj priateľ sa mi často smeje, že som ako chemik, lebo mu to pripomína chemické vzorce. Tieto zápisky si vediem cca 3-4 roky, odkedy som sa začala naplno venovať tvorbe veľkých choreografií (pre 24 ľudí). Okrem spomínaných „vzorcov“ si často zapisujem aj rôzne postrehy z workshopov a diskusií, ktoré nechcem zabudnúť (keďže ja som hlava deravá). Pre mňa sú najcennejšími informáciami tie, ktoré viem aplikovať sama na seba a posúvajú ma vpred, resp. ich viem posunúť ďalej a pomôcť tak aj niekomu inému. Sú to rôzne cvičenia na rozvoj pohybu a podobne. Svoje poznámky si čítam často, najmä tie „bodkovacie“, keď práve tvorím choreografiu (a snažím sa z toho vyčítať, čo som tým chcela vlastne povedať :D). Viesť si poznámky a záznamy je pre mňa veľmi dôležité. Neviem, či tento spôsob vyhovuje každému, ale odporúčam ho minimálne tým, ktorí majú takú slabú pamäť ako ja a radi sa vracajú k zaujímavým informáciám. :)“

 

Chilli

„Moje tanečné poznámky sú skoro „ruka v ruke“ s mojím premýšľaním o tanci. Nosím ich permanentne v ruksaku ako peňaženku. Keď nad niečím premýšľam väčšinnou to hneď zapíšem a zakreslím a som šťastná, že si to niekde môžem „odložiť a ísť ďalej“. Aktuálny zapisník si vediem druhý rok, ale zapísala som už dva. Samotné poznámky vyzerajú dosť dynamicky a systém je im veľmi vzdialený. Ide o momentálne javy v mojom tanečnom živote. Keď som po workshopoch alebo po tréningoch zapisujem si čo bolo „gro“ lekcie a na čom chcem pracovať. Keď idem učiť rozmýšľam skrz písmo aká bude osnova, cieľ, cvičenia. Pri vytváraní choreografie na video zapisujem skoro každý deň (postavičky – tvary, útvary, scénografiu, koncepty, celkový vizuál). Poznámky sú jednoducho súčasťou môjho premýšľania. Keď vidím tieto zápisky a píšem si ich ide to „hlbšie“ a jednoducho uchovávam to.  Pre mňa je to určite najväčšia pomôcka v napredovaní a aj odporúčanie pre všetkých tanečníkov, ktorí chcú na sebe pracovať a rozvíjať sa. Keby som si nezapisovala také cenné informácie aké sa ku mne dostali, strašne veľa by som zabudla a ku veľa veciam by som sa už nikdy nevrátila. Píšem si tam aj o sebe čo si myslím, že by som mohla rozvíjať, čo by som chcela vytvorit. Je to pre mňa asi najjedoduchšia cesta ako spracovávať tieto informácie o tanci a veľmi ma to baví (preto píšem aj tento príspevok haha).
Môj „highlight“ v zápisníku je napr.  poznamenanie: „Keď tancujem, moje tvary sú krajšie a zrazu majú zmysel.“

 

“Ďakujem Denmirovi, Gabanne, Sarah Weiss, Janie a Zuzke Barútovej za cenné informácie o svojich zápisníkoch. Možno vás to inšpirovalo a bude to aj pre vás efektívny spôsob ako narábať s informáciami a vedomosťami o tanci.” Chilli

---

Katarína Čillíková (Chilli) – Instagram

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk