Vulgarizmy sú výraznou súčasťou hiphopovej subkultúry, do ktorej, do istej miery, ešte stále patrí aj street dance. Kulturológ Hebdige napríklad hovorí, že „myšlienky o nedotknuteľnosti jazyka sú úzko prepojené s predstavou o spoločenskom poriadku“. Na ľudí pôsobí používanie nadávok odstrašujúco, tak ako každé narúšanie spoločenskej normy.
Nadávky podľa môjho názoru vždy slúžili ako typ obrany proti majoritnej komunite, čo hip hopu vyhovovalo. Všetky subkultúry sa snažia proti tej hlavnej vymedziť, chcú priniesť alternatívu, chcú pracovať s inými hodnotami, chcú mať suverénne a jedinečné postavenie v spoločnosti.
Vždy som mal pocit, že v street dance to je inak. Vysvetľoval som si to tak, že je v našej komunite bežné, že sa na akciách stretávajú rôzne vekové kategórie, takže sa vulgarizmy prirodzene časom začali filtrovať. Všeobecné sociálne normy sú silnejšie ako potreba udržiavať túto hiphopovú tradíciu. Veľkú zásluhu na tom majú, samozrejme, speakeri. Nakoniec, to sú jediní ľudia, ktorí majú na tanečných akciách „verejné slovo“. Kultúra vyjadrovania speakera preto môže byť zásadnou pri definovaní toho, v akom ráze sa bude akcia jazykovo niesť.
Všeobecne teda považujem za platné, že nadávky sú v streetdanceovej verejnej komunikácii neprítomné. Niekde však predsa ostali – v hudbe.
Všeobecne považujem za platné, že nadávky sú v streetdanceovej verejnej komunikácii neprítomné. Niekde však predsa ostali – v hudbe.
„Tanečnícka hudba“ (tj. hudba, ktorá je primárne používaná v streetdanceovej komunite alebo vznikla kvôli nej), aj keď by niektorí možno nesúhlasili, stále výrazne súvisí s hip hopom. Aj najnovšie battle beaty reflektujú populárne rapové tracky prostredníctvom samplov alebo akapel. Rap však svoj postoj k vulgarite nezmenil a preto môžeme v jednej z najhranejších battlových peciek nájsť aj úryvky ako: „Keby som mala k****t, pravdepodobne by si ho lízal ako lízatko“, „Prišlo to od k****y, ktorej n****r na mne chce j****ť“ alebo explicitné sexuálne obrazy v zmysle „Vystriekal sa mi na zadok, povedala som: som rada, že si prišiel (I’m glad that you came)“. (Cardi B: Up)
K cenzúre týcho vulgarizmov nedochádza až tak často, väčšinou za tým stojí jednoduchý argument: „Veď ľudia nerozumejú.“ Áno, pravdepodobne sme väčšinou ako tanečníci zameraní skôr na hudobnú zložku ako na text. Faktom však ostáva, že ľudia začínajú rozumieť a čím ďalej, tým viac. A sú to v prvom rade mladšie generácie.
Otázka teda znie, či sme pripravení morálne sa konfrontovať s tým, že hiphopová kultúra prezentuje aj hodnoty, ktoré nie sú „Peace, Love, Unity and Having Fun“, ale aj znevažovanie žien, prílišnú sexualizáciu, posadnutnosť materiálnosťou. Vynikajúco niektoré z týchto problémov zachytil podcast s Hugom Hypetrainom.
Sme pripravení morálne sa konfrontovať s tým, že hiphopová kultúra prezentuje aj hodnoty, ktoré nie sú „Peace, Love, Unity and Having Fun“?
Zároveň sa tieto problémy javia byť menšími, keď ich riešime v rámci našej komunity. V nej je stupeň porozumenia vyšší, pretože rozumieme prečo a z čoho vyplývajú spomínané problémy. Ako sa však budeme stavať k vulgarizmom na verejných akciách, ktoré majú popularizačný charakter? Čo si pomyslí ten jeden anglicky hovoriaci človek, ktorý uvidí deti tancovať na „A ona má taký zadok, že ho nezmeriaš pravítkom / A z neho sa rýchlo spravím, ale nikdy mi to nie je trápne“? (Kendrick Lamar: Backseat Freestyle)
S narastajúcou popularitou street danceu a s tým spojenou inštitucionalizáciou (alebo spoluprácou s inštitúciami) je toto niečím, nad čím budeme musieť stále častejšie uvažovať. Nie preto, že by sme chceli zmeniť hip hop, skôr preto, aby sme ukázali, že má aj podobu, ktorá nestráca na autenticite, no zbavuje sa preexponovaných prvkov, ktoré môžu spôsobiť viac škody ako úžitku. Hrubé vymedzovanie sa, ako sa to dialo v histórii hip hopu, už totiž asi nie je naším primárnym cieľom. Vnímam, že chceme, aby street dance rástol, vyvíjal sa, expandoval, bol akceptovaný a podporovaný. Je to možné, pokiaľ bude stále neprístupný masám kvôli obsahu, ktorý skrz skladby prezentuje?
No, ako to morálne zhodnotíte, to nechávam na vás, je to každého slobodné rozhodnutie. Ak by ste sa však priklonili k hľadaniu alternatív k explicitným verziám skladieb – je to jednoduché, stačí hľadať verziu, pri ktorej je slovo clean. Bude ich dosť, v Amerike sa v rádiách hrávajú iba také.
Michal Zoller (Krishpin) – Instagram
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
