ĎAKUJEM VÁM, DETI,
ĎAKUJEM, TANEČNÍCI MOJI!

Prečo by mali deti tancovať odpovedal @otecmirec a @monnush

Tento článok som sa rozhodla napísať práve v období najväčšej pracovnej vyťaženosti. Stretávam veľa ľudí, veľa komunikujem, riešim rôzne udalosti, organizujem, atď. Mnohí asi viete, o čom hovorím. Poznáte ten obrázok sovy učiteľky na začiatku školského roka a na konci? Pre nás trénerov/tanečníkov/… na začiatku a na konci tanečnej sezóny. #truelife 🙂

Keď však prídem na tréning medzi detskú vekovú kategóriu, všetko ide bokom. Prijali ma do ich rozprávkového sveta. A vtedy si poviem, že toto je podstata šťastného bytia…

Deti milujem. Milujem ich pre ich prirodzenosť. Dávajú mi množstvo energie, lásky a to aj v tom najťažšom období. Dovolia mi preniknúť do ich sveta. Nadchnú sa do jednej sekundy pre hocijaký bláznivý nápad a veria mojim krokom. A ja verím tým ich. Nespochybňujú nápady druhých. Keď nemajú svoj deň, jednoducho plačú, majú sa chuť mojkať. Chytím ich za ruku a o pár minút zabudnú, že sa cítili smutne. Žijú pre prítomnosť. Žijú pre okamih. Nevedia odpovedať, čo robili včera a nevedia, čo budú robiť zajtra. My dospelí ich učíme orientovať sa v čase. Pýtame sa ich tieto otázky stále dookola. Aký je dnes deň? Čo si robil včera?  Ruku na srdce. Koľkí z vás sa zobudia s tým, že majú zlý deň a touto myšlienkou si nechajú pokaziť 24h svojho života? 

Ďakujem deti, že máte výdrž so mnou/ s nami drilovať dookola naučené prvky. Viem, chceli by ste len tak vymýšľať po tanečnej. Verím, že vás vediem/e tou správnou cestou  a preto mi/nám odpusťte, že sa niekedy ,,nudíte” opakovaním. Ukazujte mi/nám aj naďalej vaše kreatívne tanečné prvky, ktoré nie sú zatiaľ v žiadnej múdrej knižke. Možno sa tam raz dostanú. Možno sa raz pri ich opakovaní budú ,,nudiť” iné deti/tanečníci. 

Tešíte sa na prvé tanečné súťaže a ja už teraz hľadám správne slová, aby vás neranil akýkoľvek výsledok. Je to len subjektívny názor. Tancujeme lebo tanec milujeme. Plačte a smejte sa vždy naplno. Naučme sa vnútorne motivovať sami seba. Obdivujme iných a obdivujme aj seba. Vzájomne sa obohacujme a rešpektujme. Teraz ste deti, ale aj vy budete raz dospelí. A ja verím, že vám tanec prinesie do života minimálne toľko, čo mne. ,,Čierne aj biele.”

Ste moja inšpirácia. Ste môj hnací motor. Ďakujem, že pri vás cítim radosť zo života. Ďakujem tanec, že si. Ďakujem, že aj vďaka tebe mám pri sebe množstvo malých tancachtivých srdiečok. Dnes sme tancujúci jednorožci a zajtra? Neviem. 🙂 

Všetko najlepšie k Medzinárodnému dňu detí! 

,,Nenechám zomrieť to dieťa vo mne.”

A prečo by mali deti tancovať? 

Odpovedal:
@otecmirec / Miroslav Janík
@monnush /Monika Yamamoto Prikkelová

@otecmirec: Deti by mali tancovať, lebo tanec je kombinácia športu a umenia, fyzickej a psychickej aktivity. Fyzická aktivita je pre telo dobrá, aby sa prekrvovalo, aby rástla svalová hmota a deti sa nekrivili len na gauči alebo na stoličke. Taktiež pomáha psychike – jednak sa pri tanci vylučujú endorfíny a pomáhajú k pozitívnemu mysleniu človeka, tanec nás núti rozmýšľať (či už nad pohybmi, alebo prepojením s hudbou). Okrem toho pri tanci často musíme rozmýšľať kreatívne, čo môže pomôcť aj v bežnom živote. Tanec nás učí disciplíne, prináša do života rôzne zážitky (cestovanie, súťaže, TV projekty) a v neposlednom rade sa tanec dá brať ako práca či zárobková činnosť, čo znamená, že to môže mať dlhodobejší cieľ, nie len ako voľnočasová aktivita.

@monnush: Deti sa samozrejme naučia vnímať a ovládať vlastne telo, spoznajú rytmus, poznajú aké nálady ktorá hudba vyvoláva a čo všetko sa tým da dosiahnuť no ja by som rada spomenula viac psychologické hľadisko.
Deti, ktorých chytí tanec, si podľa mňa v tanečnom krúžku nájdu pevne kamarátstva. Spoji ich rovnaká záľuba, čo sa napríklad nemusí stať v škole. Poznám veľa prípadov kedy dieťa bolo v skole outsiderom a podarilo sa mu začleniť do spoločnosti práve vďaka tancu, lebo spoznalo uznanie, úspech (aj neúspech) a podržanie sa navzájom, tvrdú prácu bez nároku na odmenu a podobne kvality. Ja sama som si vďaka tancu vytvorila veľmi pevné kamarátstva, ktoré podľa mňa prežijú aj keď tanec “odíde”.