Dnešné popoludnie, ale možno aj dnešnú dobu ovládla túžba živiť sa tým, čo nás baví. Vďaka internetu sa dozvedáme rozprávkové príbehy o tom, ako si mladí ľudia plnia svoje sny o dokonalom zamestnaní. A to je dobre. Sám som obrovský zástanca toho, aby človek skúšal a hľadal spôsob obživy do vtedy, kým nebude spokojný. Výhovorky na istoty sú len výhovorky 🙂
Často sa pýtam mladších tanečníkov, ako vážne berú tanec a či majú ambíciu ostať pri tom až naveky. Niektorí si touto aktivitou vypĺňajú popoludnia počas štúdia, no po škole sa začnú venovať „dospeláckemu“ životu a nasledovať hesielko „postav dom, zasaď strom“. A tanec už aplikujú iba na svadbách svojich bývalých spolužiakov zo strednej. No sú medzi nimi aj takí, ktorí s tancom počítajú dlhodobo a vidia s ním spätú svoju budúcnosť. A tak sa pravdepodobne začnú viac ponárať do možností, ako sa dá tancom živiť a čo všetko to bude obnášať.
Presne preto som sa rozhodol osloviť známe tanečné existencie (tanečníkov), ktoré majú na slovenskom či českom trhu svoje miesto a aktívne si zarábajú tanečným umením a napísať tento článok. Ale nie len preto. Druhý úmysel je informovať opačnú stranu „tanečnej práce“ – promotérov, eventové agentúry, objednávateľov, klientov – aby sa na naše umenie, drinu a pozíciu na trhu začali pozerať trochu inak. Aby nás pochopili ako umelcov, nie len ako pohyblivú kulisu.
Prostredníctvom formulára, ktorý som rozposlal 12tim tanečníkom zo Slovenska a Čiech vzišla skvelá koláž informácií, ktoré sa v mnohom zhodovali. Položil som im 5 otázok, ktoré sa týkali honorárov za tanečné služby, dobrých či zlých skúseností s klientmi a dodatok o tom, čo by chceli tanečnici klientom či národu odkázať. Verím, že tieto informácie naštartujú debaty, myšlienkové pochody a tanečníkov, aby sa naše umenie stalo krásnou prácou na celý život.
Pre mnohých začínajúcich tanečných „podnikateľov“ je otázka číslo jedna: „Ako si nastaviť honorár za svoje tanečné služby ?“ V prvom rade je to v našich končinách prudko individuálna záležitosť. Vždy záleží na okolnostiach ako dĺžka vystúpenia, pre koho to robíme, čo je náplň tanečného výkonu, či máme meno a podobne. Taktiež treba vychádzať z vlastných skúseností, tanečných schopností, informácií ktoré viete ako interpret ponúknuť. Ďalším činiteľom je prieskum trhu. To znamená znalosť ekonomickej situácii v regióne a informovanosť o sumách, za aké pracujú Vaši kolegovia z brandže. Môže sa to zdať neslušné – pýtať sa niekoho, koľko berie za vystúpenie – no ak tak nespravíte, vyskakuje hrozba že: a) si vypýtate tak veľa, že Vás nikto nikam nezavolá, lebo Vaša povesť o Vašom honorári dobije bulvár, b) pôjdete za „dobré slovo“ a tým nastavíte latku tanečného trhu tak nízko, že síce si Vás budú volávať na milión tanečných vystúpení, ale vždy to bude iba za „odprezentovanie sa“! Lebo veď ani od toho predošlého objednávateľa ste nechceli za vystúpenie peniaze. A nebude to mať dopad len na Vás. Súčasne zoberiete pracovné príležitosti tanečníkom, ktorí síce majú svoj honorár väčší ako „odprezentovať sa“, ale majú to podložené dlhoročnými skúsenosťami a kvalitou. Je preto veľmi dôležité vážiť si samých seba ako tanečníkov, vážiť si svoj čas a byť si vedomý svojich kvalít. Lebo ak si my nebudeme vážiť naše umenie na toľko, aby sme vedeli objednávateľom hovoriť NIE, tak oni si to nebudú vážiť dvojnásobne. Napríklad niektorí z nás použili na výpočet honoráru takéto rovnice:
„Zrátal som si dva plus dva, vynásobil to skúsenosťami, odmocnil okolitým ekonomickým prostredím a bolo.“
„Keď som začal učiť, tak my bola predstavená štandardná cena, ktorá bola v tej dobe adekvátna. Momentálnu cenu som odvodil od námahy a energie, ktorú vynakladám k tomu, aby som predal také množstvo informácií a inšpirácie, ktorá dokáže študentov motivovať a inšpirovať aj po mojom odchode zo sály. Je to čiastka, ktorá ma uspokojí a motivuje ďalej pokračovať v tom čo robím bez toho, aby som sa cítil ako vykorisťovateľ.“
Sebahodnota je to, čo je nevyhnutné. Ak začnete tanec robiť kvôli peniazom, rýchlo ju stratíte a stane sa z Vás stroj na pohyby, ktoré pre Vás nič neznamenajú – okrem tých dukátov. Zdravý úsudok je to, čo môže nastaviť balans medzi Vaším tanečným JA a dopytom na trhu. No a komunikácia, či už s tanečným okolím alebo s klientom, je najlepší spôsob, ako nastaviť dlhodobé fungovanie „tanečnej práce“. Lebo Váš honorár je v podstate aj zrkadlom toho, ako si vážite svoj čas, svoju energiu a svoje umenie.
Ak sa chcete v našich končinách živiť umením chce to ostré lakte. A preto je nevyhnutné, aby ste si svoju odmenu za výkon vedeli obhájiť.
„Sumy, ktoré si tu pýtajú tanečníci nie sú tajomstvom. Viem, že si pýtam asi trochu viac ako väčšina a je už na klientovi, či je ochotný túto sumu zaplatiť. Nemyslím si, že by suma mala byť odrazom ,,počtu krokov” ktoré človek vie, ale skôr je to aj vec charakteru, jeho prístupu ku kultúre a skúsenosťami, ktoré je schopný pretransformovať do informácií. A preto si myslím, že moja cena je adekvátna. Priviedlo ma k tomu mnoho rozhovorov s rôznymi tanečníkmi, pre ktorých je tanec len zapnúť hudbu a spraviť štyri osmičky, alebo naopak len rýchle vreckové. Svoje vízie spojené s tanečným svetom a chápaním si totižto vážim viac, ako choreografiu, ktorú po lekcii zabudnem aj ja sám:) „
„Myslím si že suma za môj výkon je častokrát podhodnotená a kebyže sa zamestnám ako bežný človek s vysokou školou, zarobím v tomto momente viac. Takže nie je adekvátna vzhľadom na námahu a čas, ktorý do toho investujem. A tým, že robím štýl, ktorý na Slovensku robí veľmi málo ľudí a musela som sama investovať nemalé peniaze do cestovania za správnymi informáciami. Trvalo mi skoro rok naučiť sa niektoré pohyby technicky správne a ja teraz tie pohyby naučím niekoho za 60 minút -a je tam, kde ja po roku (obrazne povedané ušetrí ten môj rok a investície na cestovanie)- tak si myslím, že som veľmi zle ohodnotená. Ale zase nezačala som to robiť pre peniaze. Ale bez peňazí by som neučila a nedávala do toho toľko energie a času takže to ide ruka v ruke. „
Situácia nie je až taká kritická, no často je spojená s nevedomosťou. Ak hovoríme o objednávateľovi, ktorý sa v tanci nevyzná, asi mu nemôžeme zazlievať, že si nevie predstaviť čo všetko obnáša práca tanečníka. Či už roky vzdelávania a cestovania za informáciami, fyzickú námahu a individuálnu prípravu na každé vystúpenie až po vloženie vlastného duševného vlastníctva do vytvoraného diela.
Čo by sme ale mohli vyčítať je, ak si tanečníka objednáva iný tanečník, ktorý všetky tieto stránky pozná a napriek tomu Vašu prácu nevie finančne ohodnotiť a chová sa k Vám nevďačne a bez rešpektu.
„Čo sa týka tanečného prostredia/ scény, tam mám pocit, že ľudia už akýmsi spôsobom dokážu ohodnotiť tanečnú prácu a ponúknuť relevantné sumy pre slovenský trh. Ak ma pozývajú ľudia mimo tanca (netanečníci, promotéri festivalov či podujatí) tam sa stretávam s absolútnym nedocenením a samozvaným vysvetľovaním, že vlastne tanec je len komplementárny (doplnkový) subjekt festivalu a free vstup by mi asi mohol stačiť spolu s lístkom na jedlo. Moja suma je vždy iná čiže niekedy mám pocit, že je adekvátna k mojej ponuke, niekedy mám pocit WAU – dali mi viac, a niekedy musím vysvetľovať, že do mínusu kvôli nákladom na dopravu za free vystúpenie fakt nepôjdem“
Samozrejme viem, že organizácia a príprava tanečného podujatia je finančne náročná činnosť a prostriedky sú v našich končinách viac ako nedostatočné. V tom prípade tanečníkom objednávajúcich si tanečníkov nevyčítam výšku ohodnotenia. Tu je Však viac ako vítaná otvorená komunikácia klient – účinkujúci, kde klient predostrie situáciu a podmienky účinkujúcemu a následne sa skúsia dohodnúť na možnej spolupráci. Tu však často komunikácia zlyháva a objednávateľ zamlčiava fakty až do posledného momentu. Toto považujem za absolútne neférový prístup a obzvlášť pri vzťahu objednávateľ tanečník – účinkujúci tanečník. Opäť pripomínam že je nevyhnutné, aby sme si v prvom rade my tanečníci uvedomovali náročnosť nášho umu a aby sme my medzi sebou vytvorili silný celok. Keď sa naučíme podržať sa medzi sebou, nadobudneme silu, ktorou presvedčíme ostatných smrteľníkov, že si zaslúžime rešpekt.
„Maximálne ma vytáča, keď sa organizátor neustále pokúša sťahovať sumu, a ak sa na to aj rozhodnem pristúpiť, tak pokračuje v zjednávaní ešte aj z preplatenia cesty a pod. Hnevá ma, že je to ako na trhu. Snažím sa o to, aby spolupráce boli profesionálne, aby sa tu tanečníci, choreografi a organizátori rešpektovali. To je totižto podľa mňa jediná cesta, ako nebudú tanečníci považovaní za kedykoľvek a ľahko dostupný backup. Preto, ak niekto chce lektora, tanečníka alebo čokoľvek, tak by mal rešpektovať sumu, na ktorú sa sám hodnotí. Aj v obchode je iná suma za Tesco čokoládu a Lindt a nikto sa nepokúša dostať Lindt-ku za cenu tej prvej. Prečo to potom tak nemôže fungovať aj niekde, kde sa tvárime, že nás to živí a k tomu to ešte aj milujeme. My sami sme prví, ktorí si musíme určiť podmienky, v ktorých máme chuť tvoriť, bádať a žiť, a dodržiavať ich ak chceme, aby sme boli platení za tanec a nie za prosíkanie o honorár. Niekedy to stojí aj nejaký ten job, ale pre profesionálnejšiu budúcnosť a lepšie spolupráce som ochotný túto cenu kedykoľvek podstúpiť.“
„Negatívne skúsenosti mám v komunikácii s externými agentúrami. Stalo sa mi, že mi pani vysvetľovala, že tie pohyby čo robíme podľa nej Beyoncé robila inak a že Madonna sa v klipe viac hýbala nohami. Že vlastne keď používame ruky v jednej choreografii, tak v tej druhej ju to už nudí, že ona ako divák by už odišla a že by sme tam mohli dať výkopy, lebo potom vyzerá, ž nás je viac…bez komentára. Samozrejme ako tanečníci sme v hierarchii šoubiznisu medzi moderátorom, spevákom, hercom až na tom poslednom mieste. Častokrát nám nedajú šatňu, alebo ak dajú, nemáme tam stoličky alebo niečo kam si vieme zavesiť kostýmy.“
„…To, že sa musíme rozcvičiť nikoho nezaujíma. Ak dajú napríklad moderátorovi 300 eur, spevákovi čo spieva na playback 300 eur a chcú 5 člennú tanečnú skupinu za 300 eur, nikomu nedôjde, že tá suma sa musí vydeliť piatimi, mínus náklady na tanečnú sálu, kostýmy, make up, chod firmy, marketing a niekedy aj províziu managerovi. Často si povedia :“Veď je to len 5 minútová show“. To že to trénujeme hodiny na sále, ktorú si platíme, nevidia. A keď mi dva dni pred akciou zavolajú že 3:50 skladba sa im zdá krátka a ten začiatok je nudný (choreo ani nevideli len počuli hudbu), že či by sme mohli ešte minútu domixovať = niekoľkohodinový tréning, zladiť 5 a viac ľudí a ďalšie náklady na sálu. Tanec milujeme, ale chceme byť za to rešpektovaní. „
„Po prvé, to je také skôr smutnejšie, že nie každý si môže dovoliť zaplatiť to, čo pýtam. V porovnaní so zahraničím je to na Slovensku občas veľmi zaujímavé. V zahraničí dopredu vždy viem, čo idem robiť a za koľko. Odrobím si (odtancujem), dostanem zaplatené podľa dohody, vybavené. Na Slovensku som takýto hladký proces skoro nikdy nezažil. Vždy musím pýtať, naťahovať, cítim sa normálne vinný keď si opakovane pýtam honorár, ktorý som mal dostať už pred mesiacom, alebo je honorár nakoniec iný, ako bola dohoda. Zo začiatku ma to bavilo, malo to šťavu, bolo to také špinavé a všetko to v sebe malo štipku adrenalínu. Ale čím som starší, začína mi to čoraz viac liezť na nervy. Česť výnimkám. „
„Komunikácia a vyplácanie ohľadom workshopov boli zatiaľ vždy v poriadku. Čo sa týka cien, komunikácie ohľadne vystúpení som sa vždy stretol iba s vyjednávaním za nižšiu sumu a beriem to celkom ako nerešpekt voči umeniu, ktoré robíme. Málo kto dokáže akceptovať to, že zostavenie kvalitného vystúpenia zaberie dosť času. Bohužiaľ v našom svete sa vždy nájde niekto, kto pôjde pod cenu alebo zadarmo. Objednávateľ si vo väčšine prípadov vyberie kvantitu a nie kvalitu. Najviac ma dokáže naštvať argument, ktorý je používaný asi najčastejšie – urobíš si reklamu. „
„Veľa zlých skúseností nemám. Vždy si stojím za svojím. Pokiaľ klient nesúhlasí s mojimi podmienkami, idem od toho. Viem, že je často problém so zjednávaním kde objednávateľ nechápe, že nekupuje zbožie, ale umenie, situáciu a celoživotné odhodlanie“
Toto je len útržok odpovedí z formulárov k otázke o negatívnych skúsenostiach s klientom. Snažil som sa vybrať také odpovede, aby bolo evidentné, že problém nerešpektovania tanečníka ako interpreta je v našich končinách veľmi aktuálny. V žiadnom prípade nechcem nikoho demotivovať v snahe živiť sa tancom. Práve naopak. Mojím cieľom je Vás motivovať, aby ste si vážili čo robíte, aby sme držali spolu a vytvorili koalíciu tanečníkov, ktorou budeme bojovať proti silám zla a nerešpektu J. Aby sme vytvorili podmienky, v ktorých sa nám bude chcieť tvoriť a aby bol život tanečníkov krajší.
No a aby ste nestrácali nádej na lepšie zajtrajšky, nižšie je pár citácií z formulárov k otázke o pozitívnych skúsenostiach či prístupe, ktorý nám lahodí.
„Mám rada, keď mi pred workshopom na rovinu vysvetlia finančnú situáciu, prečo workshop robia, za akým účelom a prečo nemajú dostatočné finančné prostriedky. Mám rada, keď sa dohodneme na presnom dátume, čase, ohodnotení a potom je komunikácia jednoduchšia, priateľskejšia alebo neutrálna – je to super lebo obaja vieme, že nie sme kámoši ale urobili sme super „obchod“ tak, aby boli všetci spokojní.“
„Samozrejme existujú aj skvelí organizátori. Nehovorím však len o tých, ktorí majú neobmedzený rozpočet a dobrú vôľu. Tí to majú jednoduché. Skôr oceňujem úprimných ľudí, ktorí vedia aké sú ich možnosti, nenaťahujú tanečníka a nerobia z neho blbca, ak je jeho taxa vyššia. Ak napíšu aké sú možnosti, vidím, že im záleží na obsadení, no zároveň rešpektujú aj možný nesúhlas. Ak sa človek necíti pod tlakom a že je obeťou vypočítavosti, tak je určite omnoho pokojnejší a ochotnejší. To sa netýka len tanca, no práve tam mám často pocit, že toto chýba.“
„Mám pozitívne skúsenosti – napríklad keď mi sami od seba zvýšili honorár, lebo som im pomohla vymyslieť koncept, alebo nám dali „tringelt“ , lebo sa im to páčilo. Taktiež tanečné školy na Slovensku, s ktorými som sa stretla sú extrémne vďačné a milé a neviem si to vynachváliť. Výborné skúsenosti mám so zahraničia. Tam ma nosili na rukách, tešili sa a zaplatili mi naviac, čo som ani nepýtala. Alebo mi samy navrhli takú sumu, že som neverila že je to možné. Mám veľa pozitívnych skúseností. Preto to stále robím. A spôsob objednávania mám rada taký, že sa dohodneme a platí. Potom mi to klient potvrdí sám od seba a na mieste nemusím čakať do poslednej chvíle, kým prídu na tému peniaze. Nepotrebujem extra servis – jedna voda, pokecať, vybaviť čo treba a banány si kúpim aj sama. Ale niečo pod zub vždy poteší. V oficiálnom styku obľubujem predfaktúry. Vtedy nie som nervózna, či vystúpenie bude, ak bude či ma zaplatia, či na čas a podobne.“
Ako som napísal na začiatku – mojím cieľom je informovať mladú generáciu tanečníkov o nástrahách tanečného remesla. Súčasne vyzdvihnúť dôležitosť sebahodnoty a zdravého úsudku. Samozrejme je nevyhnutné, aby sa tanečník na plný úväzok vedel správať profesionálne, zodpovedne a slušne. Aby používal pravdivé portfólio, ktoré zahŕňa reálne skúsenosti. V takom prípade sa spokojnosť klienta s Vaším tanečným balíčkom určite stretne s pozitívnym ohodnotením.
No a v neposlednom rade budem šťastný, ak sa tento článok dostane na oko klientom, objednávateľom, promotérom či eventovým agentúram. Hlavne preto, aby sa začali na tanec pozerať s väčším rešpektom a zvážili prístup a podmienky, ktoré často tanečníkom ponúkajú.
Situácia sa môže zmeniť, ale asi to sila jedného nedokáže. Skúsme na tom pracovať ako celok! Tento článok zakončím odkazmi oslovených tanečníkov. Ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na diskusie, feedback, kritiku a zdieľanie. Aby sme to celé potlačili ešte ďalej 🙂
„Robíme umenie, také isté ako speváci, maliari, herci… „predávame“ svoje telo, emócie, hereckú stránku, pracujeme na sebe tvrdo aj mimo „pracovnej doby“. To sa nedá povedať pri mnohých zamestnaniach. Chcela by som viac pokory, vyspelej komunikácie a finančného ohodnotenia.“
„ Rešpektujte Nás. Náš výkon nevylepší autotune, chyby nezachráni make up a vedomosti nevylepší skúsený textár. Vy z tanečného sveta to predsa viete, tak si to len uvedomte a nesnažte sa špekulovať ešte aj na svojich vzoroch alebo lídroch. Aj oni sú len ľudia, ktorí chcú byť lepšie ocenení ako ich slabšia konkurencia. „
„ Prosím berte tanečníka za rovnocenného umelca ako je spevák, herec či moderátor. My nemôžeme tancovať na playback. Často musíme prísť v skupine viacerých ľudí či trénovať tvrdo, aby sa Vám to páčilo. Robíme to z lásky a preto že chceme, ale pre niektorých je to už živobytie tak nezanedbávajte význam peňazí v našich životoch. Bez nich to proste nejde. Najmä tanečníci Vám to 3x vrátia, urobia veci naviac a podobne. A poďakujte im, pochváľte ich, keď sa Vám ich tanec páči. A keď sa vám nepáči, aj to povedzte – a prečo. Prosím nech už nepočujem že „toľko za 3 minúty?“. Je za tým oveľa oveľa viac práce ako len 3 minúty „
„Svetový mier“
„Splňte si svoje záväzky, komunikujte, predložte svoju predstavu, buďte slušní“
„Chcela by som len, aby klienti rešpektovali našu prácu, adekvátne nášmu výkonu a skúsenostiam a nebrali tanečníkov ako doplnok a spestrenie k niečomu.“
„Tanečníkov na Slovensku je hrozne veľa a mnohí z nich sú veľmi šikovní. Mali by si viac všímať tanečníkov – a nie len tých, ktorých vidia v TV J.“
„Umenie je v určitej fáze nemerateľná položka. Je ťažké dať cenu niečomu, čo je produkt srdca a fantázie“
„Tanečníci, ktorých si objednávate na svoje eventy sú ľudia, profesionáli (pravdepodobne), ktorí sa živia tancom. Prosím nechcite ich tanec za barter. Ako majú ďalej zveľaďovať a zhmotňovať krásu hudby, baviť Vás a poskytnúť Vám kultúrny zážitok v častokrát Vami stanovených predstavách…“
„Vnímajte situáciu show, performance a cien za jednotlivých umelcov vo svete a snažte sa pochopiť, že tanečník nie je pohyblivá kulisa, ale plnohodnotný umelec ako spevák, maliar, moderátor a podobne“
Súhrn všetkých odpovedí oslovených tanečníkov nájdete v prekliku tu.
Za ochotu, trefné odpovede a konzultáciu vďaka:
Wahe, Spunkey, Lady Mel, Zuzka Kaduk, Nika Lehocká, J.K. Sanchez, Sima Machovičová, Branu One, Marow, Monika Milan, Beshiu, Addy Teslík, Pearsboj, Adam Kmeť a Miloš.
Miroslav Janík (Otec Mirec) – Instagram Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese: info@tanecnascena.sk
Prostredníctvom formulára, ktorý som rozposlal 12tim tanečníkom zo Slovenska a Čiech vzišla skvelá koláž informácií, ktoré sa v mnohom zhodovali. Položil som im 5 otázok, ktoré sa týkali honorárov za tanečné služby, dobrých či zlých skúseností s klientmi a dodatok o tom, čo by chceli tanečnici klientom či národu odkázať. Verím, že tieto informácie naštartujú debaty, myšlienkové pochody a tanečníkov, aby sa naše umenie stalo krásnou prácou na celý život.
Pre mnohých začínajúcich tanečných „podnikateľov“ je otázka číslo jedna: „Ako si nastaviť honorár za svoje tanečné služby ?“ V prvom rade je to v našich končinách prudko individuálna záležitosť. Vždy záleží na okolnostiach ako dĺžka vystúpenia, pre koho to robíme, čo je náplň tanečného výkonu, či máme meno a podobne. Taktiež treba vychádzať z vlastných skúseností, tanečných schopností, informácií ktoré viete ako interpret ponúknuť. Ďalším činiteľom je prieskum trhu. To znamená znalosť ekonomickej situácii v regióne a informovanosť o sumách, za aké pracujú Vaši kolegovia z brandže. Môže sa to zdať neslušné – pýtať sa niekoho, koľko berie za vystúpenie – no ak tak nespravíte, vyskakuje hrozba že: a) si vypýtate tak veľa, že Vás nikto nikam nezavolá, lebo Vaša povesť o Vašom honorári dobije bulvár, b) pôjdete za „dobré slovo“ a tým nastavíte latku tanečného trhu tak nízko, že síce si Vás budú volávať na milión tanečných vystúpení, ale vždy to bude iba za „odprezentovanie sa“! Lebo veď ani od toho predošlého objednávateľa ste nechceli za vystúpenie peniaze. A nebude to mať dopad len na Vás. Súčasne zoberiete pracovné príležitosti tanečníkom, ktorí síce majú svoj honorár väčší ako „odprezentovať sa“, ale majú to podložené dlhoročnými skúsenosťami a kvalitou. Je preto veľmi dôležité vážiť si samých seba ako tanečníkov, vážiť si svoj čas a byť si vedomý svojich kvalít. Lebo ak si my nebudeme vážiť naše umenie na toľko, aby sme vedeli objednávateľom hovoriť NIE, tak oni si to nebudú vážiť dvojnásobne. Napríklad niektorí z nás použili na výpočet honoráru takéto rovnice:
„Zrátal som si dva plus dva, vynásobil to skúsenosťami, odmocnil okolitým ekonomickým prostredím a bolo.“
„Keď som začal učiť, tak my bola predstavená štandardná cena, ktorá bola v tej dobe adekvátna. Momentálnu cenu som odvodil od námahy a energie, ktorú vynakladám k tomu, aby som predal také množstvo informácií a inšpirácie, ktorá dokáže študentov motivovať a inšpirovať aj po mojom odchode zo sály. Je to čiastka, ktorá ma uspokojí a motivuje ďalej pokračovať v tom čo robím bez toho, aby som sa cítil ako vykorisťovateľ.“
Sebahodnota je to, čo je nevyhnutné. Ak začnete tanec robiť kvôli peniazom, rýchlo ju stratíte a stane sa z Vás stroj na pohyby, ktoré pre Vás nič neznamenajú – okrem tých dukátov. Zdravý úsudok je to, čo môže nastaviť balans medzi Vaším tanečným JA a dopytom na trhu. No a komunikácia, či už s tanečným okolím alebo s klientom, je najlepší spôsob, ako nastaviť dlhodobé fungovanie „tanečnej práce“. Lebo Váš honorár je v podstate aj zrkadlom toho, ako si vážite svoj čas, svoju energiu a svoje umenie.
Ak sa chcete v našich končinách živiť umením chce to ostré lakte. A preto je nevyhnutné, aby ste si svoju odmenu za výkon vedeli obhájiť.
„Sumy, ktoré si tu pýtajú tanečníci nie sú tajomstvom. Viem, že si pýtam asi trochu viac ako väčšina a je už na klientovi, či je ochotný túto sumu zaplatiť. Nemyslím si, že by suma mala byť odrazom ,,počtu krokov” ktoré človek vie, ale skôr je to aj vec charakteru, jeho prístupu ku kultúre a skúsenosťami, ktoré je schopný pretransformovať do informácií. A preto si myslím, že moja cena je adekvátna. Priviedlo ma k tomu mnoho rozhovorov s rôznymi tanečníkmi, pre ktorých je tanec len zapnúť hudbu a spraviť štyri osmičky, alebo naopak len rýchle vreckové. Svoje vízie spojené s tanečným svetom a chápaním si totižto vážim viac, ako choreografiu, ktorú po lekcii zabudnem aj ja sám:) „
„Myslím si že suma za môj výkon je častokrát podhodnotená a kebyže sa zamestnám ako bežný človek s vysokou školou, zarobím v tomto momente viac. Takže nie je adekvátna vzhľadom na námahu a čas, ktorý do toho investujem. A tým, že robím štýl, ktorý na Slovensku robí veľmi málo ľudí a musela som sama investovať nemalé peniaze do cestovania za správnymi informáciami. Trvalo mi skoro rok naučiť sa niektoré pohyby technicky správne a ja teraz tie pohyby naučím niekoho za 60 minút -a je tam, kde ja po roku (obrazne povedané ušetrí ten môj rok a investície na cestovanie)- tak si myslím, že som veľmi zle ohodnotená. Ale zase nezačala som to robiť pre peniaze. Ale bez peňazí by som neučila a nedávala do toho toľko energie a času takže to ide ruka v ruke. „
Situácia nie je až taká kritická, no často je spojená s nevedomosťou. Ak hovoríme o objednávateľovi, ktorý sa v tanci nevyzná, asi mu nemôžeme zazlievať, že si nevie predstaviť čo všetko obnáša práca tanečníka. Či už roky vzdelávania a cestovania za informáciami, fyzickú námahu a individuálnu prípravu na každé vystúpenie až po vloženie vlastného duševného vlastníctva do vytvoraného diela.
Čo by sme ale mohli vyčítať je, ak si tanečníka objednáva iný tanečník, ktorý všetky tieto stránky pozná a napriek tomu Vašu prácu nevie finančne ohodnotiť a chová sa k Vám nevďačne a bez rešpektu.
„Čo sa týka tanečného prostredia/ scény, tam mám pocit, že ľudia už akýmsi spôsobom dokážu ohodnotiť tanečnú prácu a ponúknuť relevantné sumy pre slovenský trh. Ak ma pozývajú ľudia mimo tanca (netanečníci, promotéri festivalov či podujatí) tam sa stretávam s absolútnym nedocenením a samozvaným vysvetľovaním, že vlastne tanec je len komplementárny (doplnkový) subjekt festivalu a free vstup by mi asi mohol stačiť spolu s lístkom na jedlo. Moja suma je vždy iná čiže niekedy mám pocit, že je adekvátna k mojej ponuke, niekedy mám pocit WAU – dali mi viac, a niekedy musím vysvetľovať, že do mínusu kvôli nákladom na dopravu za free vystúpenie fakt nepôjdem“
Samozrejme viem, že organizácia a príprava tanečného podujatia je finančne náročná činnosť a prostriedky sú v našich končinách viac ako nedostatočné. V tom prípade tanečníkom objednávajúcich si tanečníkov nevyčítam výšku ohodnotenia. Tu je Však viac ako vítaná otvorená komunikácia klient – účinkujúci, kde klient predostrie situáciu a podmienky účinkujúcemu a následne sa skúsia dohodnúť na možnej spolupráci. Tu však často komunikácia zlyháva a objednávateľ zamlčiava fakty až do posledného momentu. Toto považujem za absolútne neférový prístup a obzvlášť pri vzťahu objednávateľ tanečník – účinkujúci tanečník. Opäť pripomínam že je nevyhnutné, aby sme si v prvom rade my tanečníci uvedomovali náročnosť nášho umu a aby sme my medzi sebou vytvorili silný celok. Keď sa naučíme podržať sa medzi sebou, nadobudneme silu, ktorou presvedčíme ostatných smrteľníkov, že si zaslúžime rešpekt.
„Maximálne ma vytáča, keď sa organizátor neustále pokúša sťahovať sumu, a ak sa na to aj rozhodnem pristúpiť, tak pokračuje v zjednávaní ešte aj z preplatenia cesty a pod. Hnevá ma, že je to ako na trhu. Snažím sa o to, aby spolupráce boli profesionálne, aby sa tu tanečníci, choreografi a organizátori rešpektovali. To je totižto podľa mňa jediná cesta, ako nebudú tanečníci považovaní za kedykoľvek a ľahko dostupný backup. Preto, ak niekto chce lektora, tanečníka alebo čokoľvek, tak by mal rešpektovať sumu, na ktorú sa sám hodnotí. Aj v obchode je iná suma za Tesco čokoládu a Lindt a nikto sa nepokúša dostať Lindt-ku za cenu tej prvej. Prečo to potom tak nemôže fungovať aj niekde, kde sa tvárime, že nás to živí a k tomu to ešte aj milujeme. My sami sme prví, ktorí si musíme určiť podmienky, v ktorých máme chuť tvoriť, bádať a žiť, a dodržiavať ich ak chceme, aby sme boli platení za tanec a nie za prosíkanie o honorár. Niekedy to stojí aj nejaký ten job, ale pre profesionálnejšiu budúcnosť a lepšie spolupráce som ochotný túto cenu kedykoľvek podstúpiť.“
„Negatívne skúsenosti mám v komunikácii s externými agentúrami. Stalo sa mi, že mi pani vysvetľovala, že tie pohyby čo robíme podľa nej Beyoncé robila inak a že Madonna sa v klipe viac hýbala nohami. Že vlastne keď používame ruky v jednej choreografii, tak v tej druhej ju to už nudí, že ona ako divák by už odišla a že by sme tam mohli dať výkopy, lebo potom vyzerá, ž nás je viac…bez komentára. Samozrejme ako tanečníci sme v hierarchii šoubiznisu medzi moderátorom, spevákom, hercom až na tom poslednom mieste. Častokrát nám nedajú šatňu, alebo ak dajú, nemáme tam stoličky alebo niečo kam si vieme zavesiť kostýmy.“
„…To, že sa musíme rozcvičiť nikoho nezaujíma. Ak dajú napríklad moderátorovi 300 eur, spevákovi čo spieva na playback 300 eur a chcú 5 člennú tanečnú skupinu za 300 eur, nikomu nedôjde, že tá suma sa musí vydeliť piatimi, mínus náklady na tanečnú sálu, kostýmy, make up, chod firmy, marketing a niekedy aj províziu managerovi. Často si povedia :“Veď je to len 5 minútová show“. To že to trénujeme hodiny na sále, ktorú si platíme, nevidia. A keď mi dva dni pred akciou zavolajú že 3:50 skladba sa im zdá krátka a ten začiatok je nudný (choreo ani nevideli len počuli hudbu), že či by sme mohli ešte minútu domixovať = niekoľkohodinový tréning, zladiť 5 a viac ľudí a ďalšie náklady na sálu. Tanec milujeme, ale chceme byť za to rešpektovaní. „
„Po prvé, to je také skôr smutnejšie, že nie každý si môže dovoliť zaplatiť to, čo pýtam. V porovnaní so zahraničím je to na Slovensku občas veľmi zaujímavé. V zahraničí dopredu vždy viem, čo idem robiť a za koľko. Odrobím si (odtancujem), dostanem zaplatené podľa dohody, vybavené. Na Slovensku som takýto hladký proces skoro nikdy nezažil. Vždy musím pýtať, naťahovať, cítim sa normálne vinný keď si opakovane pýtam honorár, ktorý som mal dostať už pred mesiacom, alebo je honorár nakoniec iný, ako bola dohoda. Zo začiatku ma to bavilo, malo to šťavu, bolo to také špinavé a všetko to v sebe malo štipku adrenalínu. Ale čím som starší, začína mi to čoraz viac liezť na nervy. Česť výnimkám. „
„Komunikácia a vyplácanie ohľadom workshopov boli zatiaľ vždy v poriadku. Čo sa týka cien, komunikácie ohľadne vystúpení som sa vždy stretol iba s vyjednávaním za nižšiu sumu a beriem to celkom ako nerešpekt voči umeniu, ktoré robíme. Málo kto dokáže akceptovať to, že zostavenie kvalitného vystúpenia zaberie dosť času. Bohužiaľ v našom svete sa vždy nájde niekto, kto pôjde pod cenu alebo zadarmo. Objednávateľ si vo väčšine prípadov vyberie kvantitu a nie kvalitu. Najviac ma dokáže naštvať argument, ktorý je používaný asi najčastejšie – urobíš si reklamu. „
„Veľa zlých skúseností nemám. Vždy si stojím za svojím. Pokiaľ klient nesúhlasí s mojimi podmienkami, idem od toho. Viem, že je často problém so zjednávaním kde objednávateľ nechápe, že nekupuje zbožie, ale umenie, situáciu a celoživotné odhodlanie“
Toto je len útržok odpovedí z formulárov k otázke o negatívnych skúsenostiach s klientom. Snažil som sa vybrať také odpovede, aby bolo evidentné, že problém nerešpektovania tanečníka ako interpreta je v našich končinách veľmi aktuálny. V žiadnom prípade nechcem nikoho demotivovať v snahe živiť sa tancom. Práve naopak. Mojím cieľom je Vás motivovať, aby ste si vážili čo robíte, aby sme držali spolu a vytvorili koalíciu tanečníkov, ktorou budeme bojovať proti silám zla a nerešpektu J. Aby sme vytvorili podmienky, v ktorých sa nám bude chcieť tvoriť a aby bol život tanečníkov krajší.
No a aby ste nestrácali nádej na lepšie zajtrajšky, nižšie je pár citácií z formulárov k otázke o pozitívnych skúsenostiach či prístupe, ktorý nám lahodí.
„Mám rada, keď mi pred workshopom na rovinu vysvetlia finančnú situáciu, prečo workshop robia, za akým účelom a prečo nemajú dostatočné finančné prostriedky. Mám rada, keď sa dohodneme na presnom dátume, čase, ohodnotení a potom je komunikácia jednoduchšia, priateľskejšia alebo neutrálna – je to super lebo obaja vieme, že nie sme kámoši ale urobili sme super „obchod“ tak, aby boli všetci spokojní.“
„Samozrejme existujú aj skvelí organizátori. Nehovorím však len o tých, ktorí majú neobmedzený rozpočet a dobrú vôľu. Tí to majú jednoduché. Skôr oceňujem úprimných ľudí, ktorí vedia aké sú ich možnosti, nenaťahujú tanečníka a nerobia z neho blbca, ak je jeho taxa vyššia. Ak napíšu aké sú možnosti, vidím, že im záleží na obsadení, no zároveň rešpektujú aj možný nesúhlas. Ak sa človek necíti pod tlakom a že je obeťou vypočítavosti, tak je určite omnoho pokojnejší a ochotnejší. To sa netýka len tanca, no práve tam mám často pocit, že toto chýba.“
„Mám pozitívne skúsenosti – napríklad keď mi sami od seba zvýšili honorár, lebo som im pomohla vymyslieť koncept, alebo nám dali „tringelt“ , lebo sa im to páčilo. Taktiež tanečné školy na Slovensku, s ktorými som sa stretla sú extrémne vďačné a milé a neviem si to vynachváliť. Výborné skúsenosti mám so zahraničia. Tam ma nosili na rukách, tešili sa a zaplatili mi naviac, čo som ani nepýtala. Alebo mi samy navrhli takú sumu, že som neverila že je to možné. Mám veľa pozitívnych skúseností. Preto to stále robím. A spôsob objednávania mám rada taký, že sa dohodneme a platí. Potom mi to klient potvrdí sám od seba a na mieste nemusím čakať do poslednej chvíle, kým prídu na tému peniaze. Nepotrebujem extra servis – jedna voda, pokecať, vybaviť čo treba a banány si kúpim aj sama. Ale niečo pod zub vždy poteší. V oficiálnom styku obľubujem predfaktúry. Vtedy nie som nervózna, či vystúpenie bude, ak bude či ma zaplatia, či na čas a podobne.“
Ako som napísal na začiatku – mojím cieľom je informovať mladú generáciu tanečníkov o nástrahách tanečného remesla. Súčasne vyzdvihnúť dôležitosť sebahodnoty a zdravého úsudku. Samozrejme je nevyhnutné, aby sa tanečník na plný úväzok vedel správať profesionálne, zodpovedne a slušne. Aby používal pravdivé portfólio, ktoré zahŕňa reálne skúsenosti. V takom prípade sa spokojnosť klienta s Vaším tanečným balíčkom určite stretne s pozitívnym ohodnotením.
No a v neposlednom rade budem šťastný, ak sa tento článok dostane na oko klientom, objednávateľom, promotérom či eventovým agentúram. Hlavne preto, aby sa začali na tanec pozerať s väčším rešpektom a zvážili prístup a podmienky, ktoré často tanečníkom ponúkajú.
Situácia sa môže zmeniť, ale asi to sila jedného nedokáže. Skúsme na tom pracovať ako celok! Tento článok zakončím odkazmi oslovených tanečníkov. Ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na diskusie, feedback, kritiku a zdieľanie. Aby sme to celé potlačili ešte ďalej 🙂
„Robíme umenie, také isté ako speváci, maliari, herci… „predávame“ svoje telo, emócie, hereckú stránku, pracujeme na sebe tvrdo aj mimo „pracovnej doby“. To sa nedá povedať pri mnohých zamestnaniach. Chcela by som viac pokory, vyspelej komunikácie a finančného ohodnotenia.“
„ Rešpektujte Nás. Náš výkon nevylepší autotune, chyby nezachráni make up a vedomosti nevylepší skúsený textár. Vy z tanečného sveta to predsa viete, tak si to len uvedomte a nesnažte sa špekulovať ešte aj na svojich vzoroch alebo lídroch. Aj oni sú len ľudia, ktorí chcú byť lepšie ocenení ako ich slabšia konkurencia. „
„ Prosím berte tanečníka za rovnocenného umelca ako je spevák, herec či moderátor. My nemôžeme tancovať na playback. Často musíme prísť v skupine viacerých ľudí či trénovať tvrdo, aby sa Vám to páčilo. Robíme to z lásky a preto že chceme, ale pre niektorých je to už živobytie tak nezanedbávajte význam peňazí v našich životoch. Bez nich to proste nejde. Najmä tanečníci Vám to 3x vrátia, urobia veci naviac a podobne. A poďakujte im, pochváľte ich, keď sa Vám ich tanec páči. A keď sa vám nepáči, aj to povedzte – a prečo. Prosím nech už nepočujem že „toľko za 3 minúty?“. Je za tým oveľa oveľa viac práce ako len 3 minúty „
„Svetový mier“
„Splňte si svoje záväzky, komunikujte, predložte svoju predstavu, buďte slušní“
„Chcela by som len, aby klienti rešpektovali našu prácu, adekvátne nášmu výkonu a skúsenostiam a nebrali tanečníkov ako doplnok a spestrenie k niečomu.“
„Tanečníkov na Slovensku je hrozne veľa a mnohí z nich sú veľmi šikovní. Mali by si viac všímať tanečníkov – a nie len tých, ktorých vidia v TV J.“
„Umenie je v určitej fáze nemerateľná položka. Je ťažké dať cenu niečomu, čo je produkt srdca a fantázie“
„Tanečníci, ktorých si objednávate na svoje eventy sú ľudia, profesionáli (pravdepodobne), ktorí sa živia tancom. Prosím nechcite ich tanec za barter. Ako majú ďalej zveľaďovať a zhmotňovať krásu hudby, baviť Vás a poskytnúť Vám kultúrny zážitok v častokrát Vami stanovených predstavách…“
„Vnímajte situáciu show, performance a cien za jednotlivých umelcov vo svete a snažte sa pochopiť, že tanečník nie je pohyblivá kulisa, ale plnohodnotný umelec ako spevák, maliar, moderátor a podobne“
Súhrn všetkých odpovedí oslovených tanečníkov nájdete v prekliku tu.
Za ochotu, trefné odpovede a konzultáciu vďaka:
Wahe, Spunkey, Lady Mel, Zuzka Kaduk, Nika Lehocká, J.K. Sanchez, Sima Machovičová, Branu One, Marow, Monika Milan, Beshiu, Addy Teslík, Pearsboj, Adam Kmeť a Miloš.
Miroslav Janík (Otec Mirec) – Instagram Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese: info@tanecnascena.sk
