Špecifický prístup tanečníkov k oblečeniu a móde je jednou z prvých vecí, ktoré si všimne niekto, kto je „mimo” našej kultúry. Či už to bola éra bucket hatov, ladviniek, Nike šúšťákových súprav alebo oversized teplákoviek, vždy som mal pocit, že tanečníci sú (aspoň na Slovensku) priekopníkmi módnych trendov. Oblečenie však do životov tanečníkov nezasahuje len ako „oblečenie”, je to aj výrazná súčasť samotného tanca.
Sám som v živote zažil situácie, kedy som nebol spokojný s oblečením, v ktorom tancujem. Je to dlhá cesta, ktorá je plná neustáleho skúšania, prezliekania sa, krátkych víťazstiev a sklamaní. Oblečenie, na ktoré nie sme zvyknutí, v nás vyvoláva pocit „cudzosti”. Akoby bolo naše telo zrazu niečím iné, akoby sme nechápali tomu, čo vlastne tancujeme. Prekonať tento pocit nie je jednoduché, vyžaduje si to odpútanie sa od pocitu, že niečo nie je v poriadku len preto, že to je trochu inak.
Jednou z možností ako sa dostať cez tento strach je vyhľadávať ho. Dať si na battle oblečenie, ktoré si nikdy nemal. Obliecť si na tréning krátke gate, v ktorých chodíš iba keď je 32°C. Pomaly rozširovať svoju komfortnú zónu a snažiť sa pochopiť svoje vlastné pocity.
Pri rozmýšľaní nad tým, ako veľmi dokáže ovplyvniť oblečenie tanečníkove pocity som sa rozhodol, že najlepšie bude vytvoriť menší pokus. Dali sme dokopy 3 outfity (ja a Maikl), ktoré sa od seba výrazne líšili a zavolali Viktora (@viktor_kuzl), či by s nami do toho nešiel. Súhlasil a tak sme sa stretli v Street Dance Academy. (Toto všetko sa odohralo ešte dávno pred sprísnením pandemických opatrení.)
Plán bol jasný:
3 outfity (oversized, slimfit, crazy)
1 pesnička
1 pokus na všetko
Ako sa s tým Viktor popasoval?
„V prvom outfite (oversized) sa mi tancovalo pomerne fajn, má najbližšie k tomu môjmu klasickému tanečnému outfitu. Ale v niektorých momentoch som cítil, že to bolo moc. Hlavne na kondičke, pretože som do pohybov musel vložiť viac energie, aby boli výrazne. Zároveň som sa cítil viac „hip hop“ ako zvyčajne, tým pádom som viac využíval bounce, oldschool stepy. Ak by šírka outfitu nekorešpondovala vo vrchnej spodnej a časti tela, to už by bolo znova niečo iné.”
„V tomto outfite to bolo pre mňa veľmi nepohodlné, čo si môžeme všimnúť aj na samotnom tanci. Rýchlo som to vzdal a pomerne dosť sa znížila moja tanečná úroveň, aspoň ja to tak vnímam. Veľmi ma to ťahalo do housových stepov a do častej, výraznej práce nôh. Asi kvôli tomu, že som ich viac vnímal. Myslím, že viac vyniklo moje chudé telo a končatiny, bolo tiež vidno viac nedostatkov v pohybe. Vlastne som chcel čím skôr prestať tancovať. Celkovo to bolo pre mňa veľmi neprirodzené, preto bolo pre mňa ťažké podať dobrý výkon.”
„V poslednom outfite som sa prekvapivo cítil lepšie. Krátke tričko a krátke nohavice mi boli prirodzené, pretože tak chodím oblečený v letných mesiacoch. Dlhá a veľká košeľa zapríčinila to, že som sa necítil tak úzko ako v predošlom outfite, no aj mi trochu padala – obmedzovala ma. Dokázala stlmiť niektoré nedostatky v pohybe. Taktiež vnímam, že ak chcem tancovať v krátkych veciach, musím byť už roztancovaný. Veľké rukavice ma nútili s nimi vkuse pracovať, niekedy mi zabránili v pohybe kvôli ich veľkosti, čo zapríčinilo, že som sa na musel stále viac sústrediť (kde a ako mám zmeniť ich polohu) a nemohol som sa sústrediť na ostatné časti tela, ktoré by som v normálnej situácií využíval.”
Ako posledné prikladám ešte video, kde Viktor tancuje vo svojom vlastnom outfite. Za ním nasleduje krátky rozhovor o tomto zážitku a Viktorových obľúbených veciach na oblečenie.
Pár otázok
Ako sa zmenil tvoj pohľad na oblečenie a tanec v dôsledku tohto experimentu? Čo si si uvedomil?
„Počas tohto experimentu som si uvedomil, že bez trička by sa mi tancovalo dokonca lepšie ako v úzkom tričku. Taktiež, čo som už spomínal, že ak chcem tancovať v krátkom oblečení, musím byť dostatočne roztancovaný. Uvedomil som si, že je pre mňa veľmi podstatné, aké mám na sebe pri tanci nohavice (preto tie tanečné nemením vôbec často). Nakoniec to ale je aj tak podľa mňa o zvyku, prispôsobení sa a štýle obliekania sa v živote všeobecne.”
V čom sa ti tancuje najlepšie?
stredná šírka nohavíc po celej dĺžke
mäkký materiál
2 vrstvy (široké tričko a mikina)
neutrálne farby
pokrývka hlavy (šatka, čiapka)
Máš oblečenie, ktoré nosíš pre šťastie?
„Oblečenie pre šťastie nemám, mám vyhradené oblečenie na tancovanie a to mením na tréningy. Na battli to je vždy to isté, ale iné na house a iné na hiphop. Pre šťastie mám skôr doplnky.”
Zdroj: Viktorov osobný archív
A čo signature pieces?
„Tak, moje signature pieces sú určite Adidas tepláky s červeným lemom na zadku (nie nie je to spodné prádlo), biele ľanové nohavice na house a čierna šatka na hlave. “
Zdroj: @barbarakoll a PatriSse Labant
Vidíme teda, že aj skrz oblečenie sa môžeme priviesť k novým tanečným zážitkom. Možno nám otvoria nové spôsoby improvizácie, či nám aspoň obohatia dni, kedy si nemáme s kým zatancovať.
Na záver mi zostáva už iba poďakovať Viktorovi za účasť, Maiklovi za spoluprácu a Street Dance Academy za poskynutie priestoru. A vám za prečítanie!
Michal Zoller (Krishpin) – Instagram
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
