Už tomu bude skoro rok, čo začala pandémia koronavírusu ovplyvňovať naše tanečné životy. Dlho sme sa tejto téme svedomito vyhýbali, možno sme si nechceli priznať, že sa to naozaj deje (nehovorím ale, že sme zapierali samotnú existenciu choroby) alebo že by to mohlo trvať ešte dlho. Teraz je už boj s vírusom a jeho dôsledkami bežnou súčasťou každodennosti. Striktné opatrenia nám prídu ako „nový normál” a už si ledva vieme spomenúť ako sme fungovali kedysi.
Tak sme nakoniec prekonali strach a rozhodli sme sa, že najlepšie bude pýtať sa otázky, ktoré všetkých zaujímajú. Ako prežili tanečníci priame stretnutie s koronou? Ako ovplyvnila pandémia tanečné školy? Čo máme robiť, keď to všetko skončí?
Na základe týchto otázok vznikol rozhovor s aktívnou slovenskou tanečníčkou, šéfkou tanečnej školy Neytiri, performerkou a kľúčovou osobnosťou našej scény – Nikou Lehockou.
Ahoj, na začiatok, aká bola tvoja prvá reakcia, keď si sa dozvedela, že si pozitívna? Vnímala si, aký to bude mať dopad aj na tvoj tanečný život?
Moja prvá reakcia ma až tak neprekvapila, pretože som tušila, že asi budem mať pozitívny výsledok, pretože som mala 3 dni zvýšenú teplotu a bolesti tela, a ja nezvyknem byť chorá. Ale samozrejme psychika robí svoje a v momente ako mi prišla SMS s výsledkom som „cítila”, že mi je horšie. Ale potom ma to prešlo – psychika je najdôležitejšia! Netreba podliehať panike. Vôbec som neriešila, aký to bude mať dopad na môj tanečný život. Brala som to tak, že moje telo potrebuje na chvíľku oddych a rešpektovala som to.
Aký bol tvoj priebeh?
Presne na Vianoce som sa zobudila s tým, že som mala zvýšenú teplotu a bolelo ma celé telo. Trvalo to asi tri dni: intenzívne bolesti svalov, zvýšená teplota, únava. Inak som nepociťovala nič zvláštne (ako väčšina ľudí hovorí, že stratia čuch a chuť). Myslím, že taký klasický priebeh, ako keď máš chrípku.
Čím si trávila čas?
Prvé dni, keď to bolo najsilnejšie som len oddychovala: spala, pozerala telku, čítala knihy. Neskôr som chodila so psami do prírody (samozrejme tam, kde neboli ľudia) a trávila som veľa času s mojím priateľom, ktorý bol so mnou v karanténe, v našej „domácej dielni”. Vyrábali sme rôzne vecičky do bytu (stojany na bicie, na tablet), prerábali veci v aute a podobne. Bola to príjemná zmena a naučila som sa veľa nových zaujímavých vecí.
Čo ti najviac pomáhalo a naopak čo ti najviac škodilo?
Choroba, ako taká, bola krátka (vďakabohu) ale intenzívna – to ma trápilo, pretože ja naozaj nezvyknem byť chorá a nemám rada ten stav, keď moje telo nevládze a viem, že s tým nemôžem spraviť nič, len vydržať a liečiť sa. Ja som veľmi aktívny človek, ktorý denne športuje, tancuje. Po čase som začala doma cvičiť jógu každé ráno aj večer a to bolo super, moje telo si na 100% oddýchlo a aj vďaka jóge naberalo postupne energiu. Moji najbližší sa zo mňa celý život smejú, že ja neviem oddychovať a je to pravda. Takže toto bolo pre mňa „nové” – reálne som oddychovala celú karanténu.
Máš pocit, že sa tvoj tanečný život nejako zmenil? Pociťuješ napr. nejaký fyzický dopad?
Môj tanečný život sa nezmenil, milujem ho tak ako doteraz. Jediné, čo sa zmenilo je to, že nemám toľko tréningov a aktivít ako predtým. Počas karantény som mala hrozne veľa času na vzdelávanie (čítala som články, sledovala videá, hľadala som novú hudbu, inšpiráciu…). A hlavne som naozaj asi cca 15 dní vôbec netancovala ani nevykonávala kondične náročné aktivity. Neviem ako to máte vy, ale mne sa potom po takej pauze chce tancovať a športovať ešte viac, s väčšou chuťou. Je jasné, že kondičku mám teraz slabšiu, ale to je asi aj kvôli tej celkovej situácii (nemáme toľko tréningov a aktivít ako zvyčajne). Pomaličky na tom pracujem, ale veď na kondičke pracujem celý život.
A čo tvoj sociálny život?
Som s ním spokojná. Mám priateľa, s ktorým žijem a je nám spolu báječne. Máme psíkov, ktorí nám dávajú lásku za všetkých, haha, a samozrejme moja family je každý deň na telefóne. A inak som každý deň v práci s mojou super pracovnou aj kamarátskou parťáčkou Skajou. Samozrejme mi chýbajú kamaráti, hlavne tanečníci a decká z tanečnej, a akcie, párty, výlety. Ale beriem to tak, že teraz je situácia taká, aká je a snažím sa v nej nájsť pozitíva a hlavne sa snažím byť maximálne zodpovedná, aby to čím skôr prešlo a my sme sa mohli vrátiť do starých koľají.
„Ľudia práve v takýchto situáciach ukážu svoju pravu tvár. Ja som veľmi veľmi vďačná, že mám pri sebe takých ľudí, akých mám.”
Nika
Myslíš si, že pandémia tanečnej scéne v niečom pomohla? V čom?
Niektorým pomohla, niektorým nie. Ja budem písať môj názor, to čo vnímam ja, to čo vidím u mojich najbližších ľudí. Ja verím tomu, že POMOHLA: ľudia sú kreatívnejší, láskavejší a vynaliezavejší, hľadajú rôzne spôsoby ako sa spojiť, ako motivovať, ako to celé zvládnuť. Pomáhame si navzájom.
A potom sú tu ľudia, ktorým to moc nepomohlo: sú zákernejší, nervóznejší a nevedia čo so sebou (viď sociálne siete). Ľudia práve v takýchto situáciách ukážu svoju pravú tvár. Ja som veľmi veľmi vďačná, že mám pri sebe takých ľudí, akých mám.
Ako teraz fungujú tréningy v Neytiri? Bolo ťažké sa adaptovať?
Neytiri má podľa mňa od začiatku pandémie to najsilnejšie obdobie, a to teraz VÔBEC nemyslím v počtoch tanečníkov alebo v úspechoch. O to nám ani nikdy nešlo. Neytiri je o láske, a to ja hovorím celý čas. Všetci lektori, tanečníci, kamaráti či partneri, čo tvoríme NEYTIRI sa máme radi a navzájom si pomáhame. Myslím si, že nás pandémia spojila ešte viac. Zareagovali sme hneď od začiatku a spustili rôzne nápady, projekty, a to ja milujem.
Snažíme sa dávať našim tanečníkom maximum, i keď to je niekedy vyčerpávajúce, to áno. Priznávam, že pracujeme omnoho viac ako predtým, ale zároveň ma fascinuje to, čoho všetkého sme schopní.
„Priznávam, že pracujeme omnoho viac ako predtým, ale zároveň ma fascinuje to, čoho všetkého sme schopní.”
Nika
Tanečníkom každý mesiac vymýšľame iný program, iný špeciálny mesačný kurz, aby sme ich motivovali. Posielame im videá, pretože online tréningy sa nám nepáčili: sekali videá, hudba nebola presná u každého, technické komplikácie. Tie tréningy nemali takú hodnotu, akú by mali mať. Preto sme sa rozhodli posielať plnohodnotné 30-40 minútové videá. Tanečníci nám posielajú na konzultáciu videá naspäť a my s nimi takto komunikujeme. Tento spôsob sa nám veľmi overil. K tréningom vymýšľame rôzne súťaže, spájame sa s rôznymi značkami, spevákmi, podnikmi. Vymýšľame projekty, ktoré vedia pomôcť aj iným v tejto situácii.
Bez lektorov: Vanda, Skaja, Spunkey, Otec Mirec, Simon Šinka by to nebolo možné! Som im maximalne vďačná a hlavne Skaji, ktorá je so mnou v kancelárii 24/7 a spoločne makáme.
Na čo sa najviac tešíš po skončení tejto situácie? Máš vymyslené nejaké špeciálne projekty?
Najviac sa teším na to, keď budeme všetci spolu v sále a budeme sa rozprávať, tancovať, smiať sa, baviť sa, tak ako predtým. Nemám vymyslené nič konkrétne, v prvom rade budem chcieť všetkým našim členom, ktorí to s nami teraz takto ťahajú „online”, všetko vynahradiť.
Michal Zoller (Krishpin) – Instagram
Nika Lehocká – Instagram
Tanečná škola Neytiri – Web, Instagram
Podnety, dotazy a komentáre príjmame na tejto mailovej adrese:
info@tanecnascena.sk
