La Haine (1995) je v poradí druhý celovečerný film francúzskeho režiséra Mathieu Kassovitza. Ide o divákmi aj kritikmi oceňované dielo. M. Kassovitz je známy ako predstaviteľ kinematografie s migrantskou tematikou. Jeho inšpirácia, môžeme povedať, je v zásade jednoduchá. Sám pochádza zo židovskej imigrantskej rodiny. Je synom režiséra Petra Kassovitza, ktorý ušiel z Maďarska a usadil sa vo Francúzsku, kde sa M. Kassovitz narodil a začal tvoriť nezávislé filmy. Inšpiratívne pre jeho tvorbu a tento konkrétny film boli aj udalosti, ktoré sa odohrávali v jeho bezprostrednom okolí. 

Stále aktuálna téma

Dej filmu je situovaný na predmestí Paríža a vyobrazuje jeden deň v živote troch kamarátov – Vinza, Huberta a Saïda. Každý z nich je iného pôvodu. Ako členovia multikultúrnej spoločnosti sa ocitajú v jednom priestore a čelia rôznym situáciám. Tie súvisia najmä s politickou a spoločenskou problematikou. Konkrétne, ide o život po nepokojoch spôsobených hospitalizáciou a útokom na ich kamaráta, Abdala Ichachu.

Záber z filmu La Haine (1995)

Pozeráme sa na konflikt vytvorený na základe kultúrneho pozadia a policajnej brutality. Preto ak uchopíme toto dielo dnes v kontexte hnutí ako Black Lives Matter, niet sa čomu čudovať, že sa po 25 rokoch tvorcovia rozhodli film zreštaurovať do 4K podoby a dať ho do povedomia ešte väčšiemu počtu ľudí. Okrem toho, že odkazuje na viaceré dôležité spoločenské problematiky, na jeho pozadí vidíme hiphopovú subkultúru.

Európsky New York

Hoci hip hop nie je hlavnou témou filmu, je vyobrazovaný prirodzene a tvorí pozadie každodenného života našich hrdinov. Dielo tak vcelku jednoducho poukazuje na to, odkiaľ hip hop skutočne prišiel. Najvýraznejším elementom, ktorý môžeme preto pozorovať, je mestské prostredie plné graffitov. Nenadarmo sa Paríž stal európskou reprezentáciou a ekvivalentom New Yorku.

Celková atmosféra prostredia a obdobia 90. rokov bola pozoruhodne zachytená skrz všetky zložky – kameru, hercov, lokalitu aj tému. Najväčší dôraz pripisujem režisérovmu zmyslu pre kameru, výber a koordináciu hercov. Napriek tomu, že dvaja z hlavných hrdinov neboli skúsení, dokázal z nich vyrobiť nefalšovaných „pouličných gangstrov“. Každý jeden z nich má výrazný charakter, osobitý prejav, štýl a cieľ.

Záber z filmu La Haine (1995)

Sound of Da Police

To všetko sú dôležité elementy hip hopu, ktoré popisuje KRS-One vo svojej skladbe 9 Elements of Hip Hop. Poukazuje tu na dôležitosť street fashion, street language aj street knowledge. Zároveň ako zakladateľ hnutia Stop the Violence Movement, s ktorým prišiel na prelome 90. rokov, sa snaží poukázať na problematiku násilia nielen v hiphopovej komunite. Jeho tvorba tematicky prirodzene zapadá do celého konceptu filmu a všimol si to aj Kassovitz. S použitím populárnej skladby Sound of Da Police sa mu podarilo vytvoriť nádherný kinematografický zážitok.

Rap a Édith Piaf

Pieseň sa rozlieha ulicami. Z vtáčieho pohľadu sledujeme ozývajúce sa echo, do ktorého sa pridá klasická pieseň Édith Piaf. Vzniká remix týchto dvoch piesní a stávame sa svedkami miešania vysokého a nízkeho žánru. Ide o akési opozitá, ktoré sa dokázali spojiť a vytvoriť spoločnú cestu. Môžeme to vnímať ako metaforu na možnú koexistenciu obyvateľov predmestia a polície. Scéna sa stála obľúbenou práve kvôli použitým piesňam, ale aj jej celkovému vizuálnemu a výpovednému charakteru.

Nesmieme však zabudnúť na tanečnú zložku. Tá sa tu vyskytuje síce len sčasti, ale vyskytuje. Vychutnať si môžeme pár záberov z freestyle session miestnych b-boys. Na plátne, samozrejme, vidíme najmä zostrih rôznych power moves. Tie sú odjakživa pre oko (aj nezainteresovaného) diváka najzaujímavejšie.

Čiernobiela snímka

Zo štylistického hľadiska bol režisér kamerou inšpirovaný legendárnym S. Spielbergom či S. Kubrickom. Na jednoduchý záber/protizáber tak môžete rýchlo zabudnúť, no práve vďaka tomu vytvára mnohé nezabudnuteľné momenty a scény. Zároveň, napriek tomu, že dielo zaraďujeme do súčasnej kinematografie s typickou viacfarebnou škálou, autor sa rozhodol snímku natáčať v čiernobielom prevedení. Všimnúť si môžeme aj odkaz na režiséra Spike Leeho, ktorý je tiež známy svojim nekompromisným a provokatívnym prístupom ku kontroverznej tematike.

Záber z filmu La Haine (1995)

Časovaná bomba

Ako posledné spomeniem plynutie času vo filme, na ktoré sme neustále upozorňovaní pomocou medzititulkov, počas ktorých počujeme tikanie ručičiek. Zvuk nám pripomína odpočítavanie výbuchu bomby. Príbeh aj vďaka tomu, že nás upozorňuje na čas, vytvára napätie a buduje neustálu gradáciu deja. Čakáme na vyvrcholenie, výbuch našej imaginárnej bomby, rozuzlenie spoločenskej problematiky.

La Haine je výnimočné dielo po všetkých jeho stránkach. Prináša dôležité spoločenské a politické témy. Uchováva pôvodnú podstatu hiphopovej subkultúry a fascinujúco pracuje s napätím, vizuálnou stránkou, hercami či hudobnou zložkou.


Martina Kullačová (Mates) – Instagram

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk