Venujem sa viacerým štýlom, a preto sa mi bežne striedajú obdobia nálad. Niekedy ma baví jeden štýl, niekedy druhý štýl a potom nakoniec neviem, ktorému štýlu sa viac venovať. Viackrát som počula, že by som si mala vybrať a zamerať sa. Áno, súhlasím, bolo by to asi najefektívnejšie, ale bavilo by ma to? Ak áno, tak ako dlho?
Práve kvôli tomuto vnútornému konfliktu som sa rozhodla napísať článok na tému tanečnej multižánrovosti. Snažila som sa na problematiku pozrieť z troch hľadísk alebo určitých „tanečných stratégií“, ktorými sú: zámer na hlavný štýl, zámer na viacero štýlov a fusion. Článok je obohatený o rozhovor s Wahem, Miss Bibi a Lacim Strikeom, ktorí majú ako ukážkoví multižánroví tanečníci k tejto téme čo povedať.
Zameranie sa na jeden štýl
V priebehu nášho tanečného života možno prídeme do bodu, kedy by sme chceli patriť medzi top tanečníkov v určitom tanečnom štýle. V takom prípade môže byť viac ako užitočné sústrediť sa na jeden štýl, študovať ho do hĺbky a pohybovať sa v kultúre daného štýlu. Avšak to neznamená, že by sme mali zanevrieť na ostatné tanečné štýly, ktoré nás bavia a tvoria našu tanečnú identitu.
Francúzsky tanečník a zakladateľ platformy Beyond The Moves Nickel Yudat vo svojom videu „How to master your main dance style“ (v preklade „Ako sa stať majstrom v tvojom hlavnom tanečnom štýle“) radí, že ak chce byť tanečník v nejakom tanečnom štýle excelentný, mal by sa sústrediť práve na jeden tanečný štýl, ktorý Nickel označuje ako „hlavný“. Ostatné tanečné štýly, ktorým sa venuje vníma ako „podporné“, čiže nám pomáhajú zlepšiť naše schopnosti v hlavnom tanečnom štýle. Spomína, že aj pri venovaní sa iným tanečným štýlom je prínosné všímať si ich spojitosť s hlavným štýlom, rozmýšľať v inštanciách hlavného štýlu a prenášať nadobudnuté skúsenosti a poznatky do svojho hlavného štýlu.
Určité obdobie vo svojom tanečnom živote som sa správala podobne aj ja, pretože som dostala obdobnú radu. Chcela som byť „úspešná“ vo waackingu, no zároveň ma bavili aj iné tanečné štýly. Nadobudnuté poznatky a tanečné zážitky som vedome, ale aj nevedome, aplikovala na môj primárny štýl a premýšľala som nad tým, čo a ako môžem vo waackingu využiť. Je to veľmi efektívny spôsob ako rýchlejšie rásť a nadobudnúť určitý level jedinečnosti. Chcela by som však dodať, že moje tanečné bádanie nebolo ploché. Netancovala som iné štýly výhradne kvôli tomu, aby som z nich čerpala, ale venovala som sa im, pretože ma napĺňali, a dodatočné obohatenie bolo len skvelým bonusom. A to je veľmi dôležité.
Zameranie sa na viacero štýlov
Okúsiť viaceré tanečné štýly má mnoho výhod: tanečník spoznáva novú kultúru, objavuje nové spôsoby pohybu, rozširuje si rozsah svojich tanečných a pohybových schopností a dá sa povedať, že ho takmer žiadna hudba nezaskočí. Problém môže ale vzniknúť aj pri snahe byť čo najlepší v každom jednom štýle. Ako v tomto prípade postupovať? Na jednej edícii SDK Europe Henry Link vyslovil názor, že problémom našej generácie je to, že by sme chceli všetko naraz a chceli by sme byť hneď vo všetkom najlepší. Spomínal, že tanečníci v ich generácii nemali prístup k toľkým štýlom naraz – prichádzali k nim postupne. To znamená, že mali dosť času na celistvé porozumenie pohybu, hudbe a kultúre jedného tanečného štýlu predtým, než začali tancovať ďalší.
Praktická rada z tohto názoru by mohla znieť nasledovne: Doprajme si dostatočne veľa času na osvojenie si jedného tanečného štýlu skôr, ako sa zameriame na ďalší. To však podľa mňa nemusí znamenať úplné oddanie sa jednému štýlu na určité obdobie, ale zachovanie si určitej prevahy. Inými slovami, ak sa chcem zlepšiť vo waackingu, ale tancujem aj iné štýly, budem 80 % svojich tréningov venovať práve zlepšeniu sa vo waackingu a 20 % iným štýlom. Samozrejme, toto bol len príklad. Pomer práce na tanečných štýloch, ktorý prináša najvyššiu efektivitu, je pre každého tanečníka iný. Na nájdenie „zázračnej formulky“, ktorá bude fungovať, je potrebné len skúšať a experimentovať so svojím tancom sám.
Ako príklad unikátnej tanečnej multižánrovosti na vysokom leveli by som určite chcela spomenúť legendu Briana Greena. Na videu nižšie tancuje Brian porotcovské demo, v ktorom kombinuje štýly hip hop, popping, waacking, house. Je jedným z tých nadľudských tanečníkov, ktorí sú excelentní vo viacerých štýloch a jeho tanečná cesta je veľkou inšpiráciou. A to nielen kvôli jeho versatilite.
Fusion
Fusion je spájanie dvoch alebo viacerých tanečných štýlov, pri ktorom vznikajú jedinečné tanečné momenty a vizuály. Prepájanie dvoch žánrov môže byť nenápadné, ak tanečník prepojí štýly s podobnou históriou, kultúrou a esenciou pohybu, no môže byť aj veľmi výrazné, ak tanečník zvolí kontrastné tanečné štýly.
K téme fusion sa vyjadril aj King Charles v sérii rozhovorov Tanečnej scény Crosswords. Tanečník by podľa neho nemal mixovať dva štýly dokopy, pokiaľ ich neovláda. Ďalej vraví, že je vhodné položiť si otázku, či máme dostatočne veľa informácií a skúseností na to, aby sme mohli o sebe povedať, že daný tanečný štýl poznáme. V tomto bode by mal byť k sebe tanečník úprimný a ak nevie odpovedať sám, môže sa niekoho spýtať, na niekoho sa obrátiť.
Ak teda chceme prepájať tanečné štýly, je vhodné venovať sa im do hĺbky, byť trpezlivý a určitú dobu pri nich zostať. K tomu, aby sme tanečný štýl spoznali, je taktiež dôležité študovať jeho históriu, kultúru, životný štýl a jeho feeling. Ak spoznáme tanečné štýly hlbšie, ich prepájanie bude omnoho vkusnejšie a bude mať hlbší zmysel, keďže tanečník nezostáva len na povrchu.
Rozhovor s Charlesom nájdeš vo videu nižšie. O fusion rozpráva od 6. minúty a 28. sekundy.
Čo si o tom myslia iní?
Keďže som problematiku multižánrovosti chcela rozobrať z viacerých pohľadov, oslovila som troch významných tanečníkov našej scény – Miss Bibi, Waheho a Laciho Strikea. Každý z nich sa venuje viacerým tanečným štýlom, v ktorých majú bohaté skúsenosti.
Tancuješ viaceré tanečné štýly. Aký bol tvoj proces trénovania – venovala/l si sa všetkým naraz alebo si šla/šiel na ne postupne?
Miss Bibi: Když mi bylo 5 let, tak jsem začala s českým folklórem. V 6ti letech jsem šla na balet a u toho zůstala do 9ti let. Pak mě trefil mezi oči hip hop. Byl rok 1998 a v ČR hip hop teprve začínal. Spíš bych to nazvala street dance. Každý se naučil někde nějaký krok a sharoval ho s ostatníma. Takže se míchal lock, pop, new jack swing dohromady a nikdo to ani nevěděl. Pak k nám přijel Byron Claricia a bylo první SDK se zahraničními hosty a my jsme zjistili, že se styly dělí na mnoho dalších a dokonce se dá tančit i do hudby a ne jen na hudbu. Mě asi nejvíc naučil právě Byron, který k nám jezdíval pravidelně. On je all style na ultra vysokým levelu, a tak to asi jinak dopadnout nemohlo. Postupem času se k nám dostávaly i nové taneční styly, o kterých se nevědělo, a tak se stalo, že jsem prošla vším možným. Nepamatuju si, že bych byla někdy zaměřená jen na jeden nebo dva.
Wahe: Spíš souhrou náhod a tím, že mě bavila hudba, na kterou se daný styl tančí.
Laci Strike: Áno, išiel som viacerými žánrami. Vlastne aj idem: breakin, poppin, lockin, hip hop, rockin atď. Asi najlepšie sa cítim v štýloch hip hop a rockin. Išiel som na to tak, ako sa ku mne postupne dostávali informácie. Na úplnom začiatku môjho tanca bol hip hop. V Barcelone s Quassitom (pozn. redakcie: jedna z prvých slovenských streetdanceových crew, ktorá výrazne prispela k rozvoju hiphopovej kultúry na Slovensku) som mal obdobie, keď som išiel footwork a poppin súbežne v jeden deň, dvojfázovo. Ale popritom aj hip hop. Hip hop som začal výraznejšie opäť po návrate z Barcelony, ale stále som tam ešte mal aj ten poppin a footwork. Plus som sa učil rôzne iné techniky. Mne sa to kadejako strieda. Tancujem si to, na čo mám chuť. Podľa hudby. Ja tie štýly a techniky mixujem aj v choreografiách, aj v demách. Ale snažím sa to mixovať tak, aby bolo jasné, z ktorého žánru som sa inšpiroval.
Čo je podľa teba najčastejšia chyba tanečníkov, ktorí sa venujú viacerým štýlom?
Miss Bibi: Že si můžou myslet, že budou hned hustý! Ono zrání allstyle dancers je dost dlouhej proces. Když děláš třeba 4 styly, tak ti to třeba těch 10-15 let zabere, než je to fakt hustý a umíš s tím i freestylovat, performovat, battlovat. Taky záleží, kdo jak je talentovanej a vnímavej. Někdo je víc feeling, někdo víc technika. Na all style je mega libový to, že tě to extrémně nutí vnímat všechno, aby byl dancer schopnej zatancovat víc stylů. Takže asi vidím chybičku jen v tom egu.
Wahe: Neřekl bych ani tak chyba, jen občas není dost času na všechny styly. To ale neznamená, že to ubírá na zábavě a prožitku při praktikování.
Laci Strike: Že sa nenaučia správne základy a je to potom vidno. Základmi rozumej kroky, pohybové techniky. Je to vidieť, keď niekto nevie napríklad vlnu a používa ju. Treba vedieť hľadať informácie, treba vedieť od koho sa učiť, treba vedieť správne pomenovať veci a netreba klamať sám seba. Je to jednoduché. Hlavne tanečník by mal čo najviac tancovať, ak to teda myslí s tancom vážne. Úplne v poriadku je, keď si niekto tancuje aj len tak, rekreačne.
Čo si myslíš o myšlienke, že ak chce byť tanečník úspešný, mal by sa zamerať len na jeden štýl?
Miss Bibi: No otázka je, co se myslí tím být úspěšný. Jako v čem? Co je cíl? Vyhrát hip hop battle nebo vytvořit mega funk chorošku, či být prostě osobnost nebo tančit v telce? Myslím si, že být dobrým tanečníkem je hodně i o osobnosti člověka a o tom mít něco speciálního! To můžeš mít i jako allstyler, ale i jako např. house dancer. Když máš kouzlo, tak to jde s 10ti, ale i jedním stylem.
Wahe: Že je to asi každého volba. Hudba je na prvním místě a to jestli vás nutí se hýbat.
Laci Strike: Môže sa zamerať a možno bude úspešný. Ak mu ide o toto. Niekedy sa človek môže extrémne zamerať a zodrať sa, no nemusí sa to podariť vôbec. Alebo sa možno až tak nezameria a bude mať tak strašne nadelený talent, že to pôjde samo. Že ľudia budú fascinovaní a nebudú vedieť z neho strhnúť oči a bude „top topov“. To sa môže stať. Ten úspech ovplyvňuje milión vecí. Najlepšie je netlačiť príliš na pílu, užívať si ten tanec, a ak sa to má stať, tak sa to stane.
Ako vnímaš all style battle? Chceš vidieť rôznorodosť tanečných štýlov a tanečníkovu versatilitu, alebo stačí, ak tanečník vie pracovať so svojím štýlom do každého typu hudby a nič ho neprekvapí?
Miss Bibi: Když je tanečník originální a má charisma, tak mě je asi jedno, jak hudbu uchopí. Někdy to jsou právě haluze, kdy někdo dokáže beat zpracovat něčím nečekaným, co na to v podstatě nepatří.
Wahe: Asi nemám preferenci. Každý z těch přístupů je mi něčím sympatický a u obojího mě baví ten challenge. Pokud jde o event, tak by to měl upřesnit organizátor.
Laci Strike: Ja ho vnímam tak, že je to battle. Je to jednoduché. Aká hudba, taký tanec. Malo by to byť hlavne o tom, že kto vie ako zatancovať na hudbu, ktorá hrá. Ale pre mňa je to aj o tom, že ak viem viac štýlov, tak ich používam na hudbu v danom žánri. Hip hop na hip hop, funky styles na funky music, house na house, prípadne fúzia, pokiaľ sa to tam hodí. Každý jeden porotca by sa mal dostatočne vyznať vo viacerých žánroch, keď to hodnotí.
Čo si myslíš o mixovaní tanečných štýlov a aký je podľa teba ideálny prístup tanečníka k fusion? Ktorí tanečníci sú pre teba v tomto smere najinšpiratívnejší?
Miss Bibi: V rámci chorošky mě moc baví likvidovat pravidla a mantinely! Mixování stylů je nádhera, která se těžko popisuje. Je to taková neomezená svoboda… sebevyjádření. Když děláte jen jeden styl a to tělo nemáte tzv. rozhýbaný jiným směrem, tak vás to poskládá do krabičky a časem začne člověk stagnovat. Mě moc baví, když třeba někdo dělá contemporary a do toho nějaký street tanec. Třeba Kwame. To je prostě úlet contempo/house dancer! Brian Green je asi jasnej psychopat v all stylu. Future z NYC je zase waving, hip hop, house a vogue, martial arts dohromady.. Taky je úlet ho vidět v klubu třeba!
Představa, že dělám jeden tanec, tak asi tak 4 dny v týdnu se umlátím nudou. Každý den se probudím s jinou chutí do dne a jinou náladou. Podle toho si vybírám tanec. To asi dává smysl, ne?
Wahe: Že je to ideální způsob, jak si rozšířit pohyb a zároveň poznáte časem vaší vlastní příchuť. Jen to není nic, co se zvládne za noc. Je to zábavná a dlouhá cesta, kde, když je hudba na prvním místě, tak je vše jednodušší. Určitě Brian Green nebo Dedson.
Laci Strike: Myslím si, že mixovanie môže byť veľmi osviežujúce. Akurát treba dať pozor a vedieť pomenovať žánre a prípadné fúzie. V opačnom prípade z toho budú mať mladí tanečníci (študenti) pekný „hokej“, s láskou povedané. Myslím, že v tanci sa môže všetko, a keď je to dokonalé a nádherné, tak je to paráda. Fúzie sú rôzne. Niekedy môže byť zaujímavá fúzia aj pri viac-menej kontrastných štýloch. Ja ale mám radšej klasiku.
Galen Hooks sa mi veľmi páči ako pracuje s rôznymi vecami. Ale ako som spomínal, som klasik, a teda: Batalla, Joseph Go, Alex the Cage, Martha… Vidím tam veľmi veľa techník a žánrov, ale pracujú s tým veľmi citlivo a to je super. Stále je to hip hop. Nepochybuješ o tom. Navyše vedia trafiť presne feelingy a potom to v ich prípadoch nevyzerá tak, že to je pritiahnuté nasilu. Je super, že nepracujú iba s rytmikou, ale hudbou komplexne.
Na koniec
Ak sa vrátime späť k mojej vnútornej dileme – zamerať sa, alebo sa venovať viacerým štýlom, ktoré ma zaujímajú, tak môžem povedať, že pri písaní článku som si prešla určitým „tanečným auditom“ a uvedomila som si, že nejde o to koľkým štýlom sa venujem, ale že mi chýba určitý systém, konzistentnosť, trpezlivosť. A ako spomenula Miss Bibi, problémom je aj ego.
Navrhujem toto: Nebojte sa skúmať vaše tanečné záujmy a niekedy „zísť z cesty“. Možno v inom štýle prídete presne na niečo, čo vás neskutočne posunie vpred vo vašom primárnom štýle, a možno len budete celkovo tanečne spokojnejší. Objavujte čo najviac štýlov, skúšajte čo najviac techník, všímajte si, v čom ste dobrí, čo sa vám páči a čo menej. Nebojte sa experimentovať a byť otvorení, no zároveň pristupujte ku každému štýlu s pokorou a rešpektom.
Martina Lieskovská (Maťka) – Instagram
Miss Bibi – Instagram
Wahe – Instagram
Laci Strike – Instagram
Korektúra českého jazyka: Julie Labonek
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
