Jazyk je niečo, s čím sa stretávame prakticky nepretržite. Je ho až tak veľa, že väčšinou je pre nás samozrejmosťou, nepotrebujeme nad ním premýšľať – potrebujeme ho používať. Avšak, niekedy sa vyskytne situácia, kedy nám v hlave vyskočí otázka: „A prečo toto vlastne hovorím takto?“ Na túto otázku sa budeme snažiť dnes nájsť odpoveď, aspoň v skratke. 

Každý z nás má vlastný spôsob rozprávania. Rôzne intonujeme, tvoríme vety, používame iné slová atď. Prekvapivo, niektoré charakteristiky sa dajú povedať nie len o nás ako o jednotlivcoch, ale aj o skupinách. Inak sa vyjadrujú politici, lekári, divadelníci, tanečníci. V mojej diplomovej práci som sa venoval tomu, ako sa tanečníci rozprávajú, a slovám, ktoré sú typické pre nás, tanečníkov – tzv. profesionalizmom (slovám, ktoré sú špecifické pre istú komunitu „profesionálov“ v danom obore). Čo je teda zaujímavé na tom, ako tanečníci hovoria? 

Tanečná komunita v zapojená v rozhovoroch © Dominika Balajtyová

Anglické slová

Všimli ste si niekedy, koľko anglických slov bežne street-danceový tanečník povie? „Hlavne ten stredný judge na kids battli mal v tých stepoch brutálny groove a flow.“ Slová, ktoré sme prebrali z angličtiny, majú vo vyjadrovaní streetových tanečníkov pevné miesto, a to nie je zlé! Sú to naše unikátne slová, ktoré nie len že zachytávajú javy z „nášho sveta“, ale aj podporujú tradíciu, ktorú pestujeme v rámci pôvodne anglicky hovoriacej hiphopovej kultúry. Samozrejme, niekedy je to s nimi trochu trápenie, napríklad keď sa snažíme písať o battli alebo battlei alebo bettle-i alebo betli alebo betle alebo betly alebo battly…

No anglicizmy môžu niekedy predstavovať aj malú prekážku, ktorú spôsobuje to, že nie každý rozumie rovnako. Pamätám si, že v mojich začiatkoch sa riešilo, čo vlastne označuje slovo „groove“. Teraz viem, že k jasnej odpovedi sa ale nikdy nedostaneme, keďže každá menšia komunita má to svoje chápanie. Potom sa ale samozrejme môže stať, že nováčik, ktorý práve so street-danceom začína, je zahltený rôznymi významami a nevie presne povedať, o čo ide. Postupne som sa naučil, že vždy je lepšie sa spýtať: „Počkať, a teraz vlastne hovoríš o čom?“

Nezabúdajme na jednu dôležitú vec: naše anglicizmy sú aj dverami do sveta. Tým, že je angličtina taká populárna, je šanca, že ich poznajú ľudia nie len z Anglicka, ale aj zo Švédska, Rakúska, Francúzska, Španielska. To nám výrazne uľahčuje prácu napríklad na workshopoch so svetovými tanečníkmi. 

Metafory, cez ktoré rozmýšľame

Jazyk je plný metafor a jazyk tanečníkov preto nebude výnimkou. Práveže, v odbornej literatúre sa uvádza, že metaforickosť sa pri umeleckých profesiách často ešte stupňuje. Čo nám však metafory môžu prezradiť o tom, ako vnímame svet? 

V rozhovore © Dominika Balajtyová

George Lakoff a Mark Johnson túto problematiku preskúmali v knihe Metafory, ktorými žijeme. Uvádzajú v nej rozšírené chápanie metafory, ktoré zahŕňa aj tzv. konceptuálne metafory. Tie zobrazujú, ako rozumieme niektorým javom, aj keď sme si to niekedy vôbec nemuseli uvedomiť. 

Napríklad:

MYŠLENKY SOU ŘEZNÉ NÁSTROJE

Jeho poslední kritika byla ale řádně nabroušená! Ta myšlenka se mu zařízla do srdce.

Skalpel jeho úsudku se prořízl až k jádru věci. To byla ale řezavá poznámka!

Dovede být velice řízná.

Jeho vtip je ostrý jak břitva.

Má břitkého ducha.

Rozsekal ty jeho námitky na nudle.

(príklad prevzatý priamo zo spomínanej knihy)

Aké metafory používajú tanečníci? Zaujímavo sa napríklad vyjadrujeme o battloch, v ktorých sa často vyskytuje „bojový“ slovník. Napríklad: „zabiť niekoho“, „dať niekoho dole“, „on to rozbil“,… Je battle je pre nás naozaj skutočným súbojom, bitkou? Istý stupeň agresie tam predsa je, vieme, že v ňom občas dochádza aj k fyzickej potýčke. 

Interakcie prebiehajú nie len verbálne, ale aj neverbálne © Dominika Balajtyová

Bežné sú aj jednoduchšie metafory, ktoré sú nám určite známejšie. Metafory vznikajú na základe podobnosti, teda slová ako „delfín“ (známy krok používaný prevažne v štýle house dance), „skladačka“ (skladanie rôznych zaujímavých útvarov, uhlov, postupností z končatín) alebo „helikoptéra“ (windmill) sú pomerne priezračné. Ktovie, ako naša jazyková tvorivosť súvisí s tým, ako tancujeme, veď jasné napodobňovanie rôznych osôb, zvierat a činností je veľmi typickou črtou street-danceu, čo cítiť silne napríklad pri rôznych old-schoolových krokoch (ukážkovým príkladom je bart simpson). 

Nadávky a ich miesto v rozhovore

Vulgarizmy sú niečím, čo si bežný človek predstaví v súvislosti s jazykom hiphopovej komunity asi najčastejšie. Pamätám si na moment, kedy v porote SuperStar sedel Rytmus a vtedajší moderátor Leoš Mareš mu v jednej slovnej výmene až sprisahanecky pred plnou halou povedal „si za*ebal“, akoby sa snažil vytvoriť nejaký absurdný moment náhleho spojenia (o tom, či to vyšlo, sa radšej nebavme). Nadávky boli, pravdaže, v rape vždy používané v hojnom počte, či už v zahraničnom, alebo domácom. V rámci tanečnej scény je tomu však trochu inak, nie? 

Domnievam sa, že toto môže súvisieť s tým, akým spôsobom naša komunita funguje. Je pomerne malá, a preto sa na rôznych akciách neraz stretnú všetky vekové kategórie. V situáciách, kedy je v sále prítomná taká rôznorodá veková zložka, je používanie vulgarizmov jednoducho nevhodné, nehovoriac o tom, že rodičia súťažiacich by určite neboli za. No aj v rámci tanečnej komunity sú menšie komunitky, ktoré vulgarizmy používajú.

Ballroom komunita má jeden špecifický druh oslovovania: „bitch“, „cunt“ (a ich slovenské obmeny). Neraz som započul, že „vogueri“ sa takto oslovujú aj bežne, medzi rečou. Používanie tohto výrazu naznačuje, že v tomto prípade nie je chápaný ako vulgarizmus (i keď napríklad v Oxford Learners Dictionary je definovaný jednoznačne). Používa sa v podstate v obrátenom zmysle, ako slovo, ktoré označuje niekoho „zahrnutého“ do komunity. Nadávky, zdá sa, znamenajú často niečo iné pre nás a iné pre niekoho, kto je mimo našej komunity. Je ale používanie takéhoto slovníka pre nás spôsobom, akým sa snažíme odlíšiť od bežného človeka? Získavame tak nejaké vyhranené postavenie voči populárnej kultúre?

Jeden zo slovenských speakerov Otec Mirec © Dominika Balajtyová

V spomínanej diplomovej práci spolu s českým filozofom Patočkom hovorím: „Vidíme svet cez jazyk.“ Táto perspektíva nám dáva možnosť zamyslieť sa nad tým, čo hovorí naše používanie jazyka o tom, ako vnímame svet. Otec Mirec mi dávno hovoril, že jeho tanečný život sa výrazne zmenil, keď začal podľa vzoru jeho vtedajšej frajerky a súčasnej snúbenice Chilli hovoriť „idem tancovať“ namiesto „idem trénovať.“ Možno pri vašom osobnom zamyslení tiež zabrdnete do niečoho, čo vám ukáže úplne novú perspektívu toho, ako rozmýšľate na tancom a životom.


Michal Zoller (Krishpin) – Instagram

Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:

info@tanecnascena.sk