Posúvanie, tanečný upgrade, vnímam ako konštantný proces v tanci, v tanečnej komunite. Ak chceme, aby celok rástol, musíme aj my sami a naopak. Ak chceme, aby náš vlastný tanec rástol, musia aj jeho oblasti a zákutia, ktoré máme každý inak naservírované, namixované s vlastným timingom.
Posledné obdobie mi ponúklo nespočetne veľa situácií a uvedomení si, kto som ako tanečníčka, kde som a čo chcem. To ma priviedlo k nahliadnutiu na môj osobný rast. Uvedomila som si, že je pre mňa dôležité „ísť ďalej“ v prítomnom i v časovo celistvom okamihu. V zmysle, že všetko, čo tancu v akejkoľvek forme dávam, tvorí môj rast, bez toho, aby som analyzovala minulosť či budúcnosť. To je niečo, čo mi ponúka tanec v jeho nekonečnom procese, to je niečo, čomu verím a čo žijem.
Pomáha mi aj myšlienka, že keď chceme tanečne rásť, musíme si svoj posun viac uvedomovať z vlastnej perspektívy, a nie cez výkony v kontexte porovnávania sa s druhými. To som si naozaj uvedomila až po niekoľkých rokoch tanca. V minulosti bolo pre mňa veľmi dôležité ako môj rast vyzerá zvonka, ako ho vnímajú ostatní, ako súvisí s celou komunitou. Nie z perspektívy mňa ako tvorkyne, mňa ako najexkluzívnejšej diváčky samej seba. Rozhodla som sa napísať článok o tom, čo si uvedomujem, že mi pomáha v raste a v mojom procese, a verbalizovať tak moju vlastnú perspektívu aktívnej tanečníčky.
V tomto článku charakterizujem 10 oblastí, ktoré mi pomáhajú uvedomovať si svoj posun, proces, svoju tanečnú zrelosť, vízie, určitú časovú os a to, čo na svojom tanci milujem.
1. Moje telo je situácia
Telo je dôležitejšie ako priestor okolo tela. Čo cítim, čo potrebujem, čo pracuje, ako to pracuje, s čím to pracuje. Čo sú moje hranice, ako telo dokáže vyvinúť energiu, ako pracuje s priestorom či časom. Telo je môj najosobnejší a najintímnejší komunikačný materiál, vnímam ho interiérovo aj exteriérovo. Pri tele si uvedomujem zrelosť a čas, ktoré súvisia nie len s konštantnou prácou, ale aj s prirodzeným ľudským vývinom.
2. Rekapitulácia ponúka hlbšie uvedomenie si
Vnímam, zbieram, natáčam, zapisujem, kreslím, cestujem, uchovávam v pamäti. Vraciam sa k veciam, analyzujem ich a posúvam. Ja osobne „zastavenie sa“ a „uvedomenie si“ potrebujem. Veľakrát ma to dostane k ďalším XY cestám. Rekapitulácia pohybov, informácií a zážitkov mi ponúka opakované precítenie ich kvality, intenzity, flow. Pri rekapitulácii cítim môj proces, moje kvality a nachádzam nové podnety.
3. Vymýšľam svoje vlastné „veci” (kombinácie, tréningy, koncepty, esencie, projekty, vizuály a i.)
Vlastná vec je viac ako skopírovaná „super-vec“. Učí ma to učiť sa, neskrývať sa, tvoriť, odísť z komfortu, pracovať s rozličnými podnetmi, učí ma to zodpovednosti a experimentovaniu s rôznymi oblasťami. Je to niečo ako veda a výskum na univerzite, ale trošku viac RAW. Pri nových veciach reflektujem ich pozadie a cestu k nim.
4. Čas má svoj čas
Aplikácia a spracovanie chce čas, možno neurčitý. Kvantitu, kvalitu a zrelosť neoklamem, aj keď sa o to snažím celý čas (haha). Fráza „take my time“ ma učí pozerať sa na tanec ako na niečo nekončiace, bez zbytočného tlaku a stresu.
5. Za hranicami tanca
Byť za hranicami tanca mi veľmi pomáha. Obohatenie v iných oblastiach prispieva k tanečnému a osobnostnému rastu. Ponúka mi čas a priestor na odstup, inšpiráciu v inej sociálnej sfére, nový nádych. Mám pocit, že to hlavné, čo tanečníkov od seba komplexne odlišuje je to, kde sa mimo tanca „pohybujú“.
6. Trénujem svoje zručnosti
Trénovanie jednotlivých oblastí obohacuje zdroje tanca o kvalitnejšie a početnejšie suroviny. Čomu sa venuje pozornosť, to sa rozrastá. Celok je tvorený detailmi a každý detail má svoj význam.
7. Rešpektujem, komunikujem s rešpektom
Komunita je pre osobný a celkový rast dôležitá, obojstranný rešpekt prináša obojstranné bezpečie v komunikácii a krásny environment. Kvalitné sociálne a emocionálne prostredie prináša do procesu pohodu. Skúsenosti, zážitky sú vďaka tomu príjemnejšie a môžem sa tak naplno venovať tancu a tomu, čo chcem.
Mám pocit, že to hlavné, čo tanečníkov od seba komplexne odlišuje je to, kde sa mimo tanca „pohybujú”.
8. Idem naplno (nasadenie v tanci)
Vyvinutá energia do tanca je pri intenzite procesu potrebná, energia musí obojstranne prúdiť. 100 % tanec v zmysle nasadenia energie je to, ako viem najviac tancovať, to je čistý tanec. Nasadenie pre mňa priamo nesúvisí s dynamikou pohybu, je to skôr taký psychofyzický náboj, ktorý tvorí krásnu kumulatívu. Veľké nasadenie posúva moje hranice, ukazuje mi, kto som.
9. Psychika je v rovnováhe s mojou fyzikou
Selfcare! Osobnosť a telo sú dôležitejšie ako tanečné prvky, ktoré dokážem. Práca s emóciami, myslením a s koncentráciou je neodmysliteľnou súčasťou tanečného procesu. Je to pre mňa asi najväčšia výzva, ale skúsenosti a roky mi pomáhajú.
10. Nikdy to neskončí
Nie je to o tom, kde sa mám dostať, deje sa to.
Rozbor mojej perspektívy mi ponúkol schematickú sebareflexiu. Niektoré veci si naozaj musím napísať, aby som ich precítila dôkladnejšie. Možno tento typ tanečnej sebareflexie pomôže aj vám pochopiť viac seba, svoje potreby a svoju jedinečnú cestu.
Katarína Čillíková (Chilli) – Instagram
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
