Každého tanečný príbeh je iný. Niekto začal tancovať ako štrnásťročný doma v izbe, keď videl prvý diel MoveUpu, niekoho rodičia priniesli na sálu už keď mal tri roky, niekto sa najprv bránil a potom ho to chytilo, niekto tancoval „už v bruchu”. Mňa na „tanečnú” prihlásila mamina so správnym tušením, že by to mohlo dávať zmysel. Ani som si nestihol uvedomiť, čo sa deje, a už som musel chytať prvý bounce. Od tých čias sa zmenilo skoro všetko, no pár vecí je asi večných – napríklad pocit, že počas tanca sa môže stať hocičo a vždy je to v poriadku. Pestrosť našich začiatkov a zamyslenie sa nad tým, čo je iné, nové, lepšie alebo horšie, som chcel priniesť aj do tohto článku. Na dve jednoduché otázky mi odpovedalo pár z našich tanečníkov, prihodili ich tanečné vykopávky a vo výsledku si máte možnosť urobiť prehľad o tom, aká bola ich tanečná cesta. Na takéto spomínanie je jeseň ideálna.
Daivi
Aké boli tvoje tanečné začiatky?
Tanec jsem začal vnímat asi tak v devíti letech, možná i dříve. Jako malý jsem dělal snad všechno. Hrál jsem hokej, basketbal, jezdil na skateboardu a tak dále. Už jako malého mě ale bavilo dělat stojky a akrobacii. Dá se říct, že mě v tomto hodně zaujal breaking. Byl jsem samouk, takže jsem vše pochytával z videí a z mé hlavy.
Vyrůstal jsem na vesnici, takže těch možnosti nebylo obzvlášť moc. Když jsme se dozvěděli, že na moji základní škVyrůstal jsem na vesnici, takže těch možností nebylo obzvlášť moc. Když jsme se dozvěděli, že na moji základní škole otevřeli kroužek “street dance”, hned jsme tam zašli s maminkou. Při první návštěvě jsem před celým týmem hned měl zatančit. 😀 Ukázal jsem tedy to, co jsem se sám naučil a zandal to, víte co. Haha. Doteď si pamatuji, jak si trenérka vzala mamku bokem a já byl zvědavý, o čem si asi povídají. Bylo nám řečeno, že by to zde byla ztráta času a že nám dá odkaz na nějaké kvalitní taneční školy. Jedna a ta nejbližší byla v Jihlavě. I tak to bylo asi 50 km od domova. Ale začal jsem jezdit. Street Busters se od mých 10 let stalo mým velkým zázemím. Dále pak Dogga Clan asi po 7 letech. Nebýt ale mé maminky, nic by se určitě nestalo. Jsem jí moc vděčný za důvěru a vše co musela objevovat, abych já mohl tančit.
V čom cítiš najväčšiu zmenu medzi tvojimi tanečnými začiatkami a súčasnosťou?
Největší změnu cítím v tom, že čím jsem starší, tak tím víc mi dochází, co všechno mi to dává a dalo. Je to pro mě teď životní styl, zodpovědnost, živobytí. Moje tělo je mi vzácnější, než kdy předtím. Z malé myšlenky, která se mi v mých devíti letech udála v hlavě, je teď celá kniha, která snad ještě není k dopsání. Mám v plánu „napsat” bestsellerový román.
Regina
Aké boli tvoje tanečné začiatky?
Tancovat jsem začala v 19 letech, to byl můj největší sen od malička. Tak pozdě jsem začala protože rodiče nikdy nepodporovali můj zájem o tanec, do taneční školy jsem začala chodit až když jsem se přestěhovala do jiného města studovat vysokou.
V čom cítiš najväčšiu zmenu medzi tvojimi tanečnými začiatkami a súčasnosťou?
Nejvic cítím rozdíl ve vášni. Teď řeším spoustu věci kolem tance obecně: neustále vzdělávání, kurzy, studenty, battly, chorea, workshopy, plus mám rodinu. Dříve jsem chtela jen tančit a dělala jsem to z větší vášní a radostí.
Lea
Aké boli tvoje tanečné začiatky?
Moja láska k tancu pravdepodobne začala už keď som bola malá. Veľmi rada som vymýšľala tanečné choreografie, ktoré som vždy naučila aj moju mladšiu sestru, a potom sme spolu tancovali celej našej rodine. Ďalšie tanečné chodníčky ma zaviedli najprv k scénickým tancom, neskôr som sa dozvedela o Fearless crew. Keď som sa zoznámila s freestylom, myslela som si, že keď sa naučím všetky oldschoolove kroky, automaticky budem vedieť freestylovať. Najťažšie však pre mňa bolo vystúpiť z komfortnej zóny a ísť niekam bez mojej „crew/kamarátov”, ale vždy, keď som sa nakoniec prekonala, veľmi ma to posúvalo vpred.
Ďalšou významnou etapou bol môj prechod na trénera. To ma posunulo hlavne kvôli tomu, lebo som vedela, že sa musím sama rozvíjať v tanci, aby som mohla pomáhať rozvíjať tanec mojich študentov.
V čom cítiš najväčšiu zmenu medzi tvojimi tanečnými začiatkami a súčasnosťou?
Na rozdiel od mojich začiatkov sa riadim výrokom „Feel the fear and do it anyway”, preto rada prijímam nové výzvy. Navyše som sa stala viac vyrovnanou a akceptujem všetko, čo príde. Verím v svoje kvality a naučila som sa akceptovať svoj tanec v danom momente. Kedysi som zvykla separovať choreografie od samotného freestylu, ale teraz vnímam ich vzájomné prepojenie.
Awo
Aké boli tvoje tanečné začiatky?
Je ťažko hovoriť o tanečných začiatkoch tak, aby to nebolo klišé. Keď som mal 4 roky, dobehol som za maminkou a povedal jej, že chcem byť tanečník. Vždy som chcel zdieľať s okolím všetko, čo vnútorne prežívam a keď som sa začal hýbať do hudby, cítil som, že to je najjednoduchší a najprirodzenejší spôsob. Na detských zábavách, diskotékach, doma… Tanec mi prišiel ako prirodzené prepojenie prirodzenej túžby po vyjadrovaní a sebarealizácií, socializácií, láske k umeniu a silného rodinného smerovania k pohybu. K začiatkom sa samozrejme viaže milión príbehov, začiatok tisícročia na Orave nebol zrovna bohatý na možnosti tanečného vzdelávania. Aj keď som mal okrem tanca ešte tisíc rôznych plánov a veľa ľudí z môjho okolia nerozumelo, že prečo sa nevydám perspektívnejším smerom, tanec ostal v mojom živote ako jeden z pilierov. Rodina ma podporovala maximálne. Ako dieťa som bol prekvapený z toho, aké komplexné je tanečné umenie – a zároveň ako veľmi bolo (a je) podceňované. A doteraz som prekvapený, ako vie obohatiť život.
V čom cítiš najväčšiu zmenu medzi tvojimi tanečnými začiatkami a súčasnosťou?
Celoživotné štúdium tanečného umenia mi dalo najmä vnímanie kontextu – prečo robím práve toto a ako to vzniklo, z čoho to pochádza a ako to pôsobí na mňa a na ostatných. Zmenu vnímam najmä v tom, že pri začiatkoch som sa hnal za inšpiráciami, snažil sa tancovať tak dobre ako ostatní a sústredil sa na výučbu choreografií, prvkov a techník. Teraz naopak hľadám najmä autenticitu, organický pohyb a vnútorné vnímanie. Zmenu vidím aj v prístupe k svojmu telu a zlepšenie vzájomného vzťahu s ním, vnímam ako je veľmi dôležité vážiť si to, ako veľmi je pre nás pri tanci dôležité. Tá radosť z tanca je však stále rovnaká, ako keď som štvorročný pribehol za mamkou a povedal jej, že budem tanečník. To už je jedno aký. Bol som a som. 🙂
Macej
Aké boli tvoje tanečné začiatky?
Tanec som si vybral preto, lebo ma to v tej dobe zaujalo. Za mladých časov som buď behal na baseballovom ihrisku alebo sme sa hrávali za barákom nejaké športy. Toto keď som uvidel, tak som si povedal: „Wau, toto by ma určite bavilo!” Priniesli to, keď som bol na základnej škole nejaký ôsmak či deviatak, chalani z Quatra. Oni mali breakové vystúpko, tak som začal breakingom, mal som šestnásť, sedemnásť rokov. Potom v osemnástich som začal so street danceom. To video, čo je k článku, je vlastne moja prvá preselekcia – vtedy som tancoval nejaké tri mesiace. Bola to taká väčšia akcia, na ktorú chodili aj dobrí tanečníci, a ja som tam šiel tak s ničím, chcel som to skúsiť.
Keď som začínal, tak tomu doma nechápali, pretože som hrával predtým profesionálne baseball a boli sme v tom dobrí, či už ja ako hráč alebo celý tím. Takže som sa stretol som s nepochopením, otec mi viackrát povedal, že tanec je iba pre dievčatá. Bolo to ťažké. Teraz už to pochopili a sú s tým v pohode, ale zo začiatku som sa určite stretol skôr s nepochopením.
Začínal som ako samouk, nikdy som nemal trénera. Vzdelával som sa najmä tak, že som behal po okolitých workshopoch (Československo). Veľa mi dával hlavne Street Dance Kemp, kde som chodil tak, že som mal Jam kartu, aby som mal vstup na pár workshopov, a spal som na chatke na zemi v kuchyni. Tam ma prichýlili, išiel som tam tak na punkáča, bez ubytka, lebo som na to nemal peniaze. A potom som sa ešte vzdelával v BDS-ku, na kempoch.
V čom cítiš najväčšiu zmenu medzi tvojimi tanečnými začiatkami a súčasnosťou?
Určite sa niektoré veci zmenili, niektoré ostali. Ostal mi taký ten zápal pre tanec, že to robím zo srdca a z lásky k tancu (Nejaké teplé slová.). Určite sa zmenilo to, že teraz keby idem na Street Dance Kemp, tak si to všetko zaplatím: workshopy, nespím na chatke v kuchyni na zemi. Samozrejme, že sa zmenilo aj to, že som ten tanec pochopil, chápem mu a viem, akou cestou chcem ísť. Vtedy som len chcel tancovať, ale moc som tomu nechápal, lebo veď ani nebolo toľko informácii. V dnešnej dobe ma prekvapuje to, že niektorí žiaci si nevážia tie naše informácie, lebo my sme za tím museli cestovať a nemali sme za 5€ všetky informácie, ktoré potrebuješ, ktoré ti ten lektor odovzdáva na tej hodine. Mám taký pocit, že niektorí si to nevážia, že majú takúto možnosť. Čerpať informácie, ktoré sme my zbierali a teraz ich dávame ďalej.
Ďakujem všetkým mojím spolupracovníkom a dúfam, že si aj takýmto krátkym prierezom dokážeme obohatiť naše perspektívy a hlbšie sa spoznať.
Michal Zoller (Krishpin) – Instagram
Daniel Vitešník (Daivi) – Instagram
Marcel Komarňanský (Macej) – Instagram
Regina Aitova – Instagram
Lea Števová – Instagram
Andrej Štepita (Awo) – Instagram
Korektúra českých textov: Julie Labonek
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
