Slovensko je plné skvelých tanečníkov z rôznych tanečných štýlov, ktorí sú svetové kapacity, veľké osobnosti a v neposlednom rade profíci. V tejto sérii sa s nami podelia o svoj krok alebo prvok, jeho variácie a samotné sebavyjadrenie v tanci.
Projekt Show Your Step bude vďaka videám, ktoré (nielen za kamerou) spracováva Luc Melcerová, sprevádzateľom po rôznorodosti pohybov a miest. Koncept vznikol na základe idey Skaji. Skaja sa pričinila o zloženie zoskupenia, vzhľad a grafiku videa. Predošlé diely Show Your Step nájdeš tu.
V štvrtom dieli Show Your Step uvidíš folklórny koncept „Čerkaný, čapášový“ v podaní Mareka Gregu, o ktorom sa dočítaš viac v našom rozhovore. Vzhľad videa a podstatu tanečného štýlu podčiarkla krásna Galéria ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Nájdeš ju na Obchodnej ulici v Bratislave. Za ochotu a podporu ďakujeme.
O Marekovi Gregovi
Marek Grega je tanečník – sólista v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve od roku 2007. V SĽUK-u sa prezentuje nielen ako interpret, ale aj ako príležitostný choreograf. Jeho tvorba v SĽUK-u sa objavuje v choreografiách: Kmotry, Cigánske ráno, Cigánska veštica a Beťare. Zároveň je študentom posledného ročníka magisterského štúdia na VŠMU v odbore choreografia a réžia ľudového tanca pod vedením Mgr. art. Jána Ševčíka, ArtD.
Marek Grega začínal ako tanečník vo FS Zemplín. Popri ľudovom tanci sa venoval aj americkému a írskemu stepu. Neskôr sa vypracoval na trénera a choreografa v tanečnej skupine Petronela, kde spolu s hlavnou trénerkou Andreou Bačikovou odchovali skvelých tanečníkov v írskom stepe.
Marek Grega mal možnosť zatancovať si v skvelých dielach Jána Ďurovčíka, ako napríklad Gasp 2 a Cigáni idú do neba. Príležitostne sa venuje aj trénerstvu detskej kategórie v Klube modernej gymnastiky Haló Haló, kde pod vedením Eriky Brandnerovej spolu vychovávajú skutočné detské talenty. Jeho tanečným idolom je Fred Astaire a choreograf par excellence Juraj Kubánka.
Tanec z jeho pohľadu
Ako Marek vníma tanec? A akú úlohu zohráva v jeho živote?
„Tanec je pre mňa tým, čím je štetec a plátno pre maliara, čím je sila a hĺbka slova pre básnika. Je mojou rečou, mojím jazykom, mojím spôsobom ako prehovoriť k divákovi a ako niečo odovzdať ďalej. Vďaka tancu sa na javisku cítim sebaisto, môžem prejaviť svoje emócie, radosť, ale aj smútok. Je v mojom srdci, duši, doslova ho mám v krvi a je pre mňa absolútne všetkým, čím som.
Prakticky celý môj život sa točí okolo tancovania. Neraz sa pristihnem, ako čapášujem v obchode pri nákupe, stepujem na zastávke, keď čakám na autobus alebo kráčajúc po schodoch rytmizujem každý krok. Niekedy si to ani neuvedomujem a v niektorých momentoch ma moja manželka musí napomenúť, aby som prestal.
Neraz sa pristihnem, ako čapášujem v obchode pri nákupe, stepujem na zastávke, keď čakám na autobus alebo kráčajúc po schodoch rytmizujem každý krok.
Marek Grega
Tanec ma sprevádza už od šiestich rokov, kedy som prvýkrát pričuchol ku kráse tohto umenia. Za to, že sa tancu venujem už 30 rokov vďačím mojej mame, ktorá je choreografkou a pedagogičkou, ale hlavne môjmu starému otcovi Milanovi Hvižďákovi, známemu choreografovi v oblasti slovenského ľudového tanca. Pamätám si, aký bol na mňa vždy extrémne prísny. Neustále na mňa kričal pred všetkými mojimi rovesníkmi a nikdy nebol so mnou spokojný. Môžem povedať, že boli aj momenty keď som chcel s tancovaním prestať. Ale nakoniec mu za jeho húževnatosť v boji vykresať zo mňa dobrého interpreta nesmierne vďačím. No nebolo to len o interpretácii. Dodnes od neho získavam cenné rady a skúsenosti v oblasti choreografie, ktoré viem aplikovať v tvorbe mojich vlastných choreografií.
Tancom sa živím a mienim v tom zotrvať, kým mi nohy budú slúžiť. Navzdory tomu, že je to veľmi ťažký chlebíček si myslím, že profesia tanečníka je tým najkrajším povolaním, aké existuje.”
O koncepte Čerkaný, čapášový
Marek nám porozprával aj o bohatej histórii motívu Čerkaný, čapášový a tiež to, prečo si vybral práve tento koncept:
„Pochádzam z Michaloviec, ktoré sú v srdci Zemplína, a preto som si vybral tanečný motív, ktorý ma vždy inšpiroval k tvorbe niekoľkých choreografií – napríklad Beťare (SĽUK). Parobský čerkaný, čapášový zo Zemplína bol dominantou a ozdobou v tanci najlepšieho tanečníka – parobka v dedine.
Tanečný motív Čerkaný, čapášový pochádza konkrétne z Pozdišoviec, odkiaľ pochádzal aj jeden z najlepších tanečníkov Juraj Bruňo. Je ťažké povedať kto a kedy vymyslel tento motív, no s určitosťou viem povedať, že Juraj Bruňo ho ako prvý priniesol na profesionálnu tanečnú scénu v roku 1949 do SĽUK-u. Inšpirovali sa ním špičkoví choreografi tej doby, ako maestro Juraj Kubánka v SĽUK-u v choreografii Hviezdnatá noc, alebo profesor Štefan Nosáľ v Lúčnici v choreografii Čerkaný. Samozrejme nebol to len Juraj Bruňo kto prišiel s týmto motívom, ale bolo to aj množstvo výskumov, ktoré absolvovali choreografi a hudobní skladatelia v 50. a 60. rokoch.
V minulosti to bývalo tak, že parobok, ktorý prišiel na zábave k hudákovi – muzikantovi rozkázať svoju pieseň, na ktorú chcel tancovať, musel byť vynikajúcim tanečníkom, respektíve vynikajúcim čerkošom a čapášnikom.
Marek Grega
V minulosti to bývalo tak, že parobok, ktorý prišiel na zábave k hudákovi – muzikantovi rozkázať svoju pieseň, na ktorú chcel tancovať, musel byť vynikajúcim tanečníkom, respektíve vynikajúcim čerkošom a čapášnikom. Z rozprávania môjho starého otca Milana Hvižďáka, vynikajúceho choreografa FS Zemplín, som sa dozvedel, že každá dievka chcela tancovať len s najlepším tanečníkom. Takým bol aj Juraj Miškovský z Jasenova pri Sobranciach. Avšak jeden z najznámejších tanečníkov, ktorý preslávil tento motív bol Juraj Šafa z Dlhého Klčova, po ktorom bola pomenovaná súťaž talentovaných tanečníkov s názvom Šafova ostroha.”
„Motív čerkaný vzniká rytmickým synkopickým a triolovým čerkaním ostrôh, buď iba jednej nohy alebo obidvoch nôh o seba. Ostrohy boli na Zemplíne ozdobou každého tanečníka. Boli pripevnené na tvrdých čižmách okolo členka. Motív čapášový zasa vzniká rytmickým pleskaním rúk na stehná, alebo na lýtka, respektíve po sáre čižiem. Čerkaný a čapášový motív sa varíruje a kombinuje v rôznych motívických sledoch, a tak postupne vznikajú dlhé motívické vety, kde výsledným produktom je sólo tanečníka – parobka.
Prečo som si zvolil tento motív? Má v sebe energiu a zároveň eleganciu. Ale hlavne je to rytmus, ktorý ma fascinuje odjakživa. V interpretácii tohto motívu som doma, ako ryba vo vode. Ku choreografii vo videu som si vybral (alebo požičal) skladbu Šmerc od hudobného zoskupenia Banda-Roman Kozák. Táto skladba mi bola skvelou inšpiráciou k vytvoreniu tohto sóla.”
Kristína Gromová (Skaja) – Instagram
Podnety, dotazy a komentáre prijímame na tejto mailovej adrese:
